Sè André Randon, pi ansyen nan mond lan, te siviv 2 pandemi

Nan 118, Sè André Randon li se pi ansyen mè nan mond lan. Batize kòm Lucile randon, te fèt 11 fevriye 1904 nan vil Alès, nan sid Lafrans. Noun nan avèg epi li deplase ak èd yon chèz woulant men li lisid. Aktyèlman mè a ap viv nan kay retrèt Sainte-Catherine Labouré nan Toulon, kote li asiste lamès chak jou nan chapèl la.

Sè André te siviv de pandemi: grip Panyòl, ki te touye plis pase 50 milyon moun, ak Covid-19. An reyalite, ane pase a li te teste pozitif pou coronavirus. Nan epòk sa a, sè a te di li pa t pè mouri. Men sa relijye a te fè kòmantè: “Mwen kontan avè w, men mwen ta renmen vin yon lòt kote, vin jwenn gran frè m nan, granpapa m ak grann mwen.

Sè André Randon te fèt nan yon fanmi pwotestan, men li te konvèti nan katolik a laj 19 an epi li te rantre nan kongregasyon Daughters of Charity, kote li te travay jiska 1970.

Jiska laj 100 an, li te ede pran swen moun ki abite nan mezon retrèt kote li rete a. Li se dezyèm pi gran moun nan mond lan, dezyèm sèlman nan Japonè yo Kane tanaka, fèt 2 janvye 1903.

Nan yon bon atitid, mè a di li pa kontan ak fèt anivèsè nesans ankò. Youn nan lèt felisitasyon li te resevwa te soti nan prezidan fransè a Emmanuel Macron.