Katechéza o priznaní v období pôstu

DESAŤ PRÍKAZOV ALEBO DEKALÓGOV je Pán, tvoj Boh:

1. Nebudeš mať okrem mňa iného Boha.

2. Neuvádzajte zbytočne Božie meno.

3. Nezabudnite posvätiť sviatky.

4. Cti svojho otca a matku.

5. Nezabíjajte.

6. Nerobte nečisté činy (*).

7. Neukradnite.

8. Nehovorte o falošnom svedectve.

9. Nechcem žena iných.

10. Nechcem veci iných ľudí.

(*) Tu je výňatok z prejavu Jána Pavla II. K biskupom Spojených štátov amerických:

„Vďaka otvorenosti evanjelia, súcitu pastierov a Kristovej lásky ste sa zamerali na otázku nerozpustnosti manželstva a oprávnene potvrdzujete:„ Pakt medzi mužom a ženou zjednotený v kresťanskom manželstve je taký nerozpustný a neodvolateľný. toľko ako láska k Bohu k svojmu ľudu a láska ku Kristovi k svojej Cirkvi “. Vyzdvihovaním krásy manželstva ste sa rovnako ako encyklika Humanae vitae oprávnene postavili proti teórii antikoncepcie aj proti antikoncepčným činom. A ja sám dnes, s rovnakým presvedčením ako Pavol VI., Ratifikujem učenie o tejto encyklike, ktorú vydal môj predchodca „na základe poverenia, ktoré nám zveril Kristus“. Popísaním sexuálneho zväzku medzi manželmi a manželkami ako osobitného vyjadrenia ich zmluvy o láske ste správne uviedli: „Sexuálny styk je ľudským a morálnym dobrom iba v kontexte manželstva: mimo manželstva je nemorálny.“

Ako muži, ktorí majú „slová pravdy a Božej moci“ (2 Kor 6,7), ako praví učitelia Božieho zákona a súcitní farári, ste tiež správne uviedli: „Homosexuálne správanie (ktoré je potrebné odlíšiť od homosexuálneho) ) je mravne nepoctivé „“. „... Učiteľské úrady Cirkvi v súlade s ustavičnou tradíciou a morálny zmysel pre veriacich bez váhania tvrdili, že masturbácia je skutočne a vážne narušený akt.“ (Deklarácia Najsvätejšej Kongregácie pre náuku o viera o určitých otázkach sexuálnej etiky, 29. decembra 1975, č. 9).
PIATYCH CIEĽOV CIRKVI
1. Zúčastnite sa omše v nedeľu a v iné sväté dni a zostaňte bez práce a iných aktivít, ktoré by mohli zabrániť posväteniu týchto dní.

2. Vyznávajte svoje hriechy najmenej raz ročne.

3. Aspoň na Veľkú noc prijmite sviatosť Eucharistie.

4. Zdržujte sa konzumácie mäsa a dodržiavajte pôst v dňoch stanovených Cirkvou.

5. Zabezpečovať materiálne potreby samotnej Cirkvi podľa svojich možností.
POKÁNIA ALEBO BOLESŤ HREŠÍ
11. Čo je pokánie?

Pokánie je zármutok alebo bolesť spáchaných hriechov, čo nás núti navrhnúť, aby sme už nehrešili. Môže to byť dokonalé alebo nedokonalé.

12. Čo je dokonalé pokánie alebo pokánie?

Dokonalé pokánie alebo skrúšenie je nemilosť spáchaných hriechov, pretože sú urazené voči Bohu, nášmu Otcovi, nekonečne dobré a milé a spôsobujú umučenie a smrť Ježiša Krista, Syna Božieho a nášho Vykupiteľa.

13. Čo je nedokonalé pokánie alebo odieranie?

Nedokonalé pokánie alebo odieranie je neľúbosťou spáchaných hriechov zo strachu pred večným trestom (peklo) a časnými bolesťami, alebo dokonca pre škaredosť hriechu.
O ŽIADNOM ZÁVAZKU NIE
14. Aký je účel?

Účelom je rozhodná vôľa už nikdy nespáchať hriechy a utiecť pred príležitosťami.

15. Aká je príležitosť hriechu?

Príležitosť hriechu nás vystavuje nebezpečenstvu hriechu.

16. Sme povinní utiecť od príležitostí k hriechu?

Sme povinní utiecť pred hriechmi, pretože sme povinní utiecť pred hriechom: kto neuteká z neho, nakoniec padne, pretože „kto miluje nebezpečenstvo, bude v ňom stratený“ (Sir 3).
OBvinenie z hriechov
17. Aké je obvinenie z hriechov?

Obvinenie z hriechov je prejavom hriechov urobených kňazovi, ktorý spovedal, aby dostal rozhrešenie.

18. Z akých hriechov sme povinní obviňovať sa?

Sme povinní obviňovať sa zo všetkých smrteľných hriechov (s počtom a okolnosťami), ktoré ešte neboli priznané alebo zle priznané. Cirkev dôrazne odporúča vyznávať hriechy z hriechov, aby si človek vytvoril svedomie, bojoval proti zlým sklonom, nechal sa uzdraviť Kristom a napredoval v živote Ducha.

19. Aké by malo byť obvinenie z hriechov?

Obvinenie z hriechov musí byť skromné, úplné, úprimné, obozretné a krátke.

20. Aké okolnosti musia nastať, aby bolo obvinenie úplné?

Aby bolo obvinenie úplné, musia sa prejaviť okolnosti, ktoré menia druh hriechu:

1. tí, pre ktorých sa hriešny čin z venenia stane smrteľným;

2. tí, pre ktorých hriešny čin obsahuje dva alebo viac smrteľných hriechov.

21. Kto si nepamätá presne počet svojich smrteľných hriechov, čo musí robiť?

Kto si nepamätá presne počet svojich smrteľných hriechov, musí tento počet obviniť, aspoň približný.

22. Prečo by nás nemal premôcť hanba a nemlčať o nejakom smrteľnom hriechu?

Nesmieme sa nechať premôcť hanbou a mlčať o nejakom smrteľnom hriechu, pretože sa spovedáme z Ježiša Krista v osobe spovedníka a ten nemôže zjaviť nijaký hriech, a to ani za cenu svojho života (sviatostná pečať); a pretože inak, ak nezískame odpustenie, budeme odsúdení.

23. Kto z hanby mlčal o smrteľnom hriechu, urobil by dobrú spoveď?

Kto z hanby mlčal o smrteľnom hriechu, neurobil dobrú spoveď, ale spáchal svätokrádež (*).

(*) Sacrilege spočíva v znesvätení alebo nedôstojnom zaobchádzaní so sviatosťami a inými liturgickými úkonmi, ako aj s osobami, predmetmi a miestami zasvätenými Bohu. Sacrilege je veľmi ťažký hriech, najmä ak je spáchaný proti Eucharistii, pretože v tejto sviatosti Náš Pán Ježiš Kristus je prítomný skutočným, skutočným a podstatným spôsobom; s jeho telom a krvou, s jeho dušou a jeho božstvom.

24. Čo by mali robiť tí, ktorí vedia, že sa nespovedali dobre?

Tí, ktorí vedia, že sa nepriznali dobre, musia opakovať zle urobené priznania a obviniť sa zo spáchaných svätokrádeží.

25. Kto bez viny zanedbal alebo zabudol na smrteľný hriech, urobil dobrú spoveď?

Kto bez chyby zanedbal alebo zabudol na smrteľný (alebo ťažký) hriech, urobil dobrú spoveď. Ak si to pamätá, zostáva povinný obviniť sa z toho v nasledujúcej spovedi.
SPOKOJNOSŤ ALEBO PENANCE
26. Čo je spokojnosť alebo pokánie?

Spokojnosť alebo sviatostné pokánie je vykonávanie určitých skutkov pokánia, ktoré spovedník uloží kajúcnikovi na nápravu škôd spôsobených spáchaným hriechom a na uspokojenie Božej spravodlivosti.

27. Prečo sa v spovedi vyžaduje pokánie?

Pri spovedi je uložené pokánie, pretože rozhrešenie zbavuje hriech, ale nenapravuje všetky poruchy, ktoré hriech spôsobil (*). Mnoho hriechov uráža ostatných. Je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na opravu (napríklad vrátiť ukradnuté veci, obnoviť reputáciu tých, ktorí boli ohováraní, uzdraviť rany). Vyžaduje si to jednoduchá spravodlivosť. Okrem toho však hriech zraňuje a oslabuje samotného hriešnika, ako aj jeho vzťah k Bohu a k blížnym. Hriešnik, ktorý bol vyrastený z hriechu, musí ešte získať úplné duchovné zdravie. Musí preto urobiť niečo viac, aby napravil svoje hriechy: musí sa primerane „uspokojiť“ alebo „odčiniť“ ​​svoje hriechy.

(*) Hriech má dvojaký následok. Smrteľný (alebo ťažký) hriech nás pripravuje o spoločenstvo s Bohom, a preto nás nedokáže dosiahnuť večný život, ktorého privátnosť sa nazýva „večný trest“ za hriech. Na druhej strane, každý hriech, dokonca aj venálny, spôsobuje nezdravé pripútanie k tvorom, ktoré je potrebné očistiť, a to tak tu dole, ako aj po smrti, v štáte zvanom Očistec. Táto očista nás oslobodzuje od takzvaného „dočasného trestu“ za hriech. Tieto dva tresty nesmú byť chápané ako druh pomsty, ktorú Boh udeľuje zvonka, ale ako vychádzajúc zo samotnej podstaty hriechu. Obrátenie, ktoré vychádza z vrúcnej lásky, môže viesť k úplnému očisteniu hriešnika, takže už nebude existovať nijaký trest.

Odpustenie hriechu a obnovenie spoločenstva s Bohom znamená odpustenie večných trestov za hriech. Časové tresty za hriech však zostávajú. Kresťan sa musí usilovať, trpezlivo znášať utrpenie a skúšky každého druhu, a keď príde deň, ktorý bude pokojne čeliť smrti, prijať tieto dočasné bolesti hriechu ako milosť; musí sa zaviazať, prostredníctvom skutkov milosrdenstva a lásky, ako aj modlitbou a rôznymi praktikami pokánia, že sa úplne zbaví „starého človeka“ a oblečie si nového človeka. 28. Kedy by sa malo konať pokánie?

Ak spovedník neurčil žiadny čas, je potrebné čo najskôr vykonať pokánie.