Aké je tajomstvo Fatimy? Odpovedá sestra Lucia

Aké je tajomstvo?

Myslím, že to môžem povedať, pretože teraz mi nebo dalo povolenie. Zástupcovia Boha na zemi ma k tomu viackrát oprávnili a rôznymi listami, z ktorých jeden (myslím si, že je v rukách vašej excelencie) z rev. P. José Bernardo Goncalves, v ktorom mi nariaďuje písať Svätému Otcovi. Jedným z bodov, ktoré mi navrhuje, je odhalenie tajomstva. Už som niečo povedal. Ale aby som príliš nepredlžoval písanie, ktoré muselo byť krátke, obmedzil som sa na to nevyhnutné a nechal som Bohu príležitosť na priaznivejší okamih.

V druhom písaní som už vysvetlil pochybnosti, ktoré ma trápili od 13. júna do 13. júla a ktoré zmizli v tomto poslednom zjavení.

Tajomstvo sa skladá z troch rôznych častí, z ktorých dve odhalím.

Prvou bola preto vidina pekla.

Panna Mária nám ukázala veľké ohnivé more, ktoré sa zdalo byť pod zemou. Démoni a duše boli ponorení do tohto ohňa, akoby to boli priehľadné uhlíky čiernej alebo bronzovej farby, s ľudskou formou, plávajúce v ohni, nesené plameňmi, vychádzajúce zo seba, spolu s oblakmi dymu a padajúce z všetky časti, podobné iskrám, ktoré padajú pri veľkých požiaroch, bez váhy a rovnováhy, medzi výkrikmi a stonmi bolesti a zúfalstva, kvôli ktorým sme boli vystrašení a chveli sa strachom. Démonov odlišovali príšerné a nechutné formy desivých a neznámych, ale priehľadných a čiernych zvierat.

Táto vízia trvala okamih. A nech ich dostanú vďaka našej dobrej nebeskej Matke, ktorá nás predtým upokojila sľubom, že nás vezmeme do neba počas prvého zjavenia! Keby to tak nebolo, myslím si, že by sme zomreli na strach a hrôzu.

Krátko potom, čo sme zdvihli oči k Panne Márii, ktorá nám s dobrotou a smútkom povedala: «Videli ste peklo, kam smerujú duše úbohých hriešnikov. Aby ich zachránil, chce Boh ustanoviť oddanosť môjmu Nepoškvrnenému Srdcu na svete. Ak urobia to, čo ti poviem, veľa duší bude spasených a bude pokoj. Vojna sa čoskoro skončí. Ak však neprestanú urážať Boha, začne sa za vlády Pia XI ďalšia horšia. Keď uvidíte - noc osvetlená neznámym svetlom, vedzte, že je to veľké znamenie, ktoré vám Boh dáva, že ide potrestať svet za jeho zločiny vojnou, hladom a prenasledovaním Cirkvi a Svätého Otče. Aby som tomu zabránil, prídem požiadať o zasvätenie Ruska môjmu Nepoškvrnenému srdcu a o prvé soboty o prijímanie. Ak budú počúvať moje žiadosti, Rusko sa obráti a bude mier; ak nie, rozšíri svoje chyby do celého sveta a spôsobí vojny a prenasledovanie proti Cirkvi. Dobrí budú umučení a Svätý Otec bude mať veľa utrpenia, niekoľko národov bude zničených. Nakoniec moje Nepoškvrnené srdce zvíťazí. Svätý Otec mi zasvätí Rusko, ktoré sa obráti a svetu sa poskytne určité obdobie mieru ».

Ecc.mo a reverend pán biskup, už som povedal EV, v poznámkach, ktoré mám

zaslaná po prečítaní knihy o Jacinte, na ktorú niektoré veci tajne odhalené veľmi zapôsobili. Bolo to presne tak. Vidina pekla jej spôsobila toľko hrôzy, že sa jej všetky pokánie a umŕtvovanie nezdali nič, aby mohla odtiaľ vyslobodiť nejaké duše.

Dobre. Teraz okamžite odpoviem na druhú otázku, ktorú mi položilo niekoľko ľudí: ako je možné, že sa tak malá Jacinta nechala preniknúť a pochopila takého ducha umŕtvovania a pokánia?

Podľa môjho názoru to bolo toto: v prvom rade zvláštna milosť, ktorú jej chcel Boh prostredníctvom Nepoškvrneného Srdca Márie udeliť; po druhé, pohľad na peklo a myšlienka na nešťastie duší, ktoré mu prepadajú.

Niektorí ľudia, dokonca ani zbožní ľudia, nechcú deťom rozprávať o pekle, aby ich nevystrašili; ale Boh neváhal to ukázať trom, z ktorých jedna mala iba šesť, a vedel, že bude taká vydesená - skoro si to dovolím povedať - že zomrie od strachu. Často sedela na zemi alebo na nejakom balvane a zamyslene začala hovoriť: «Do pekla! Peklo! Ako veľmi je mi ľúto duší, ktoré idú do pekla! A ľudia tam žijú, aby horeli ako drevo v ohni .. ». A trochu chvejúc sa na kolenách so spojenými rukami povedal modlitbu, ktorú nás Panna Mária naučila: «Ó môj Ježišu! Odpusť nám, osloboď nás od pekelného ohňa, vezmi všetky duše do neba, zvlášť tie, ktoré to najviac potrebujú ».

(Teraz Vaša Eminencia pochopí, prečo som zostal s dojmom, že posledné slová tejto modlitby odkazovali na duše, ktorým hrozí väčšie alebo bezprostrednejšie nebezpečenstvo zatratenia). A tak zostal dlho na kolenách a opakoval tú istú modlitbu. Každú chvíľu volal na mňa alebo na svojho brata, akoby sa prebúdzal zo spánku: «Francesco! František! Nechystáš sa so mnou modliť? Je potrebné veľa sa modliť, aby ste duše vyslobodili z pekla. Mnoho tam chodí, veľa! ». Inokedy sa pýtal: «Prečo však Panna Mária hriešnikom neukazuje peklo? Keby to videli, už by nehrešili, že tam nešli. Povedz tej pani trochu, aby všetkým tým ľuďom ukázala peklo (mala na mysli tých, ktorí boli v Cova da Iria, v okamihu zjavenia. Uvidíte, ako sa obrátia.