Ako mať vieru v to, čo „oči nevideli“

„Ale ako je napísané, to, čo nevidelo žiadne oko, nepočulo ucho a nebolo počaté ľudské srdce, Boh pripravil tieto veci pre tých, ktorí ho milujú.“ - 1. Korinťanom 2: 9
Ako veriacich kresťanskej viery nás učia vkladať nádej do Boha v výsledok nášho života. Bez ohľadu na to, akým skúškam a trápeniam v živote čelíme, sme povzbudzovaní, aby sme si zachovali vieru a trpezlivo čakali na Božie vyslobodenie. Žalm 13 je vynikajúcim príkladom Božieho vyslobodenia od bolesti. Rovnako ako autor tohto úryvku David, aj naše okolnosti nás môžu viesť k tomu, aby sme sa pýtali na Boha, niekedy si môžeme dokonca klásť otázku, či je skutočne na našej strane. Keď sa však rozhodneme čakať na Pána, včas vidíme, že On nielen plní svoje zasľúbenia, ale všetko používa pre svoje dobro. V tomto alebo budúcom živote.

Čakanie je však výzva, nepoznať Božie načasovanie ani to, aké bude „najlepšie“. Táto nevedomosť skutočne testuje našu vieru. Ako Boh tentokrát vyrieši veci? Pavlove slová v 1. Korinťanom odpovedajú na túto otázku bez toho, aby nám skutočne povedali o Božom pláne. Úsek objasňuje dve kľúčové predstavy o Bohu: Nikto vám nemôže povedať celý rozsah Božieho plánu pre váš život,
a ani ty nikdy nebudeš poznať úplný Boží plán. Ale vieme, že na obzore je niečo dobré. Fráza „oči nevideli“ naznačuje, že nikto vrátane vás nemôže viditeľne vidieť Božie plány skôr, ako sa uskutočnia. Toto je doslovný a metaforický výklad. Jedným z dôvodov, prečo sú Božie cesty záhadné, je to, že nekomunikuje všetky zložité podrobnosti nášho života. Nie vždy nám krok za krokom hovorí, ako vyriešiť problém. Alebo ako ľahko uskutočniť naše túžby. Oboje si vyžaduje čas a často sa učíme v živote, keď postupujeme. Boh zjavuje nové informácie iba vtedy, ak sú dané, a nie vopred. Akokoľvek nepríjemne to vieme, vieme, že na vybudovanie našej viery sú potrebné skúšky (Rimanom 5: 3–5). Keby sme vedeli všetko, čo je pre náš život uvedené, nemuseli by sme dôverovať Božiemu plánu. Udržiavanie sa v tme nás vedie k tomu, aby sme sa viac spoliehali na Neho. Odkiaľ pochádza fráza „Oči nevideli“?
Apoštol Pavol, pisateľ 1. Korinťanov, odovzdáva svoje ohlasovanie Ducha Svätého ľuďom v korintskej cirkvi. Pred deviatym veršom, v ktorom používa výraz „oči nevideli“, objasňuje Pavol, že existuje rozdiel medzi múdrosťou, ktorú ľudia tvrdia, že má, a múdrosťou, ktorá pochádza od Boha. Pavel považuje Božiu múdrosť za „Záhada“, pričom sa potvrdzuje, že múdrosť vládcov nedosahuje „nič“.

Ak má človek múdrosť, zdôrazňuje Pavol, Ježiš by nemusel byť ukrižovaný. Všetko, čo ľudstvo vidí, je však to, čo je v danom okamihu, nie je schopné ovládať alebo poznať budúcnosť naisto. Keď Pavol píše: „oči nevideli,“ naznačuje, že nikto nemôže predvídať Božie skutky. Nikto nepozná Boha okrem Božieho Ducha. Na porozumení Boha sa môžeme podieľať vďaka Duchu Svätému v nás. Paul túto myšlienku presadzuje vo svojom písaní. Nikto nechápe Boha a nie je schopný mu poradiť. Keby človeka mohlo učiť Boha, potom by nebol všemocný ani vševediaci.
Prechádzky v divočine bez časového obmedzenia na výstup sa javia ako nešťastný osud, ale tak to bolo už štyridsať rokov v prípade Izraelitov, Božieho ľudu. Nemohli sa spoliehať na to, že ich oči (vo svojich schopnostiach) vyriešia ich nešťastie, a namiesto toho na ich záchranu vyžadovali vycibrenú vieru v Boha. Aj keď Biblia nemohla na seba závisieť, Biblia jasne hovorí, že oči sú dôležité pre naše blaho. Vedecky povedané, používame svoje oči na spracovanie informácií okolo nás. Naše oči odrážajú svetlo, čo nám dáva prirodzenú schopnosť vidieť svet okolo nás vo všetkých jeho rôznych tvaroch a farbách. Vidíme veci, ktoré sa nám páčia, a veci, ktoré nás desia. Existuje dôvod, prečo používame výrazy ako „reč tela“, ktoré popisujú, ako spracovávame komunikáciu niekoho na základe toho, čo vnímame vizuálne. V Biblii sa hovorí, že to, čo vidia naše oči, ovplyvňuje celú našu bytosť.

"Oko je lampa tela." Ak sú vaše oči zdravé, celé vaše telo bude naplnené svetlom. Ale ak je vaše oko zlé, celé vaše telo bude naplnené temnotou. Takže ak je svetlo vo vašom vnútri temnotou, aká hlboká je táto temnota! “(Matúš 6: 22–23) Naše oči odrážajú naše zameranie a v tomto verši Písma vidíme, že naše zameranie ovplyvňuje naše srdce. Na vedenie slúžia žiarovky. Ak sa neriadime svetlom, ktorým je Boh, kráčame v tme oddelene od Boha. Môžeme zistiť, že oči nie sú nevyhnutne významnejšie ako zvyšok tela, ale naopak prispievajú k nášmu duchovnému blahu. Napätie existuje v predstave, že žiadne oko nevidí Boží plán, ale naše oči vidia aj smerujúce svetlo. To nás vedie k pochopeniu, že videnie svetla, to znamená videnie Boha, nie je to isté ako úplné pochopenie Boha. Namiesto toho môžeme kráčať s Bohom s informáciami, ktoré poznáme a v ktoré dúfame, prostredníctvom viery, že nás prevedie niečím väčším. toho, čo sme nevideli
Všimnite si zmienku o láske v tejto kapitole. Veľké Božie plány sú pre tých, ktorí Ho milujú. A tí, ktorí Ho milujú, používajú svoje oči, aby Ho nasledovali, aj keď nedokonale. Či už Boh odhalí svoje plány, alebo nie, nasledovanie po ňom nás podnieti konať podľa jeho vôle. Keď nás nájdu skúšky a súženia, môžeme byť pokojní s vedomím, že aj keď môžeme trpieť, búrka sa končí. A na konci búrky je prekvapenie, ktoré Boh naplánoval a ktoré nemôžeme vidieť očami. Keď to však urobíme, aká to bude radosť. Posledný bod 1. Korinťanom 2: 9 nás vedie na cestu múdrosti a dajte si pozor na svetskú múdrosť. Prijímanie múdrych rád je dôležitou súčasťou bytia v kresťanskom spoločenstve. Ale Pavol vyjadril, že múdrosť človeka a Božia múdrosť nie sú rovnaké. Ľudia niekedy hovoria za seba a nie za Boha. Našťastie sa za nás prihovára Duch Svätý. Kedykoľvek potrebujeme múdrosť, môžeme smelo stáť pred Božím trónom s vedomím, že náš osud nevidel nikto, iba Jeho. A to je viac než dosť.