Ako zladíme Božiu zvrchovanosť a ľudskú slobodnú vôľu?

O Božej zvrchovanosti bolo napísaných nespočetné množstvo slov a pravdepodobne to isté bolo aj o ľudskej slobodnej vôli. Zdá sa, že väčšina súhlasí s tým, že Boh je aspoň do istej miery zvrchovaný. A zdá sa, že väčšina súhlasí s tým, že ľudia majú, alebo sa aspoň zdá, že majú, určitú formu slobodnej vôle. Veľa sa však diskutuje o rozsahu suverenity a slobodnej vôle, ako aj o kompatibilite týchto dvoch vecí.

Tento článok sa pokúsi formulovať Božiu zvrchovanosť a ľudskú slobodnú vôľu spôsobom, ktorý je verný Písmu, ale zároveň je v harmónii.

Čo je zvrchovanosť?
Slovník definuje zvrchovanosť ako „najvyššiu moc alebo autoritu“. Kráľ, ktorý vládne nad národom, by sa považoval za vládcu tohto národa, ktorý sa nezodpovedá nijakej inej osobe. Aj keď dnes v niekoľkých krajinách vládnu panovníci, v staroveku to bolo bežné.

Vládca je v konečnom dôsledku zodpovedný za definovanie a presadzovanie zákonov upravujúcich život v ich konkrétnom štáte. Zákony je možné implementovať na nižších vládnych úrovniach, ale zákon stanovený vládcom je najvyšší a prevažuje nad ostatnými. Vo väčšine prípadov bude pravdepodobne delegovaný aj výkon práva a tresty. Autoritu na takúto popravu však má panovník.

Písmo opakovane označuje Boha za zvrchovaného. Najmä ho nájdete v Ezechielovi, kde je 210-krát označený za „zvrchovaného Pána“. Aj keď Písmo niekedy predstavuje nebeskú radu, jeho stvorenie riadi iba Boh.

V knihách od Exodu po 2. Mojžišovu nájdeme zákonník, ktorý dal Boh Izraelu prostredníctvom Mojžiša. Ale Boží morálny zákon je zapísaný aj v srdciach všetkých ľudí (Rímskym 14: 15-13). Deuteronómium spolu so všetkými prorokmi objasňuje, že Boh nás zodpovedá za dodržiavanie jeho zákona. Rovnako existujú dôsledky, ak sa nebudeme riadiť jeho zjavením. Aj keď Boh delegoval niektoré zodpovednosti na ľudskú vládu (Rimanom 1: 7–XNUMX), stále je nakoniec zvrchovaný.

Vyžaduje si suverenita absolútnu kontrolu?
Jedna otázka, ktorá rozdeľuje tých, ktorí sa inak pridržiavajú Božej zvrchovanosti, sa týka rozsahu kontroly, ktorú si vyžaduje. Je možné, že Boh je zvrchovaný, ak sú ľudia schopní konať v rozpore s jeho vôľou?

Na jednej strane sú takí, ktorí by túto možnosť popierali. Povedali by, že Božia zvrchovanosť je o niečo zmenšená, ak nemá úplnú kontrolu nad všetkým, čo sa stane. Všetko sa musí stať tak, ako plánoval.

Na druhej strane sú to tí, ktorí by pochopili, že Boh vo svojej zvrchovanosti udelil ľudstvu určitú autonómiu. Táto „slobodná vôľa“ umožňuje ľudstvu konať spôsobom, ktorý je v rozpore s tým, ako by Boh mohol chcieť, aby konali. Nie je to tak, že by Boh nebol schopný ich zastaviť. Skôr nám dal povolenie správať sa ako my. Avšak aj keby sme mohli konať v rozpore s Božou vôľou, jeho účel vo stvorení bude splnený. Nemôžeme nič robiť, aby sme zabránili jeho účelu.

Ktorý pohľad je správny? V celej Biblii nájdeme ľudí, ktorí konali v rozpore s pokynmi, ktoré im dal Boh. Biblia dokonca zachádza tak ďaleko, že tvrdí, že nie je nikto iný ako Ježiš, ktorý je dobrý a kto robí to, čo chce Boh (Rímskym 3: 10-20). Biblia popisuje svet, ktorý sa vzbúri proti ich tvorcovi. Zdá sa to na rozdiel od Boha, ktorý má úplnú kontrolu nad všetkým, čo sa stane. Pokiaľ to však tí, ktorí sa proti nemu vzbúria, neurobia, pretože je to pre nich Božia vôľa.

Zvážte zvrchovanosť, ktorá je nám najviac známa: zvrchovanosť pozemského kráľa. Tento vládca je zodpovedný za ustanovenie a presadzovanie pravidiel kráľovstva. Skutočnosť, že ľudia niekedy porušujú jej zvrchovane ustanovené pravidlá, ju ešte menej zvrchovaná. Jeho subjekty tiež nemôžu beztrestne porušiť tieto pravidlá. Existujú následky, ak človek koná v rozpore so želaniami vládcu.

Tri pohľady na ľudskú slobodnú vôľu
Slobodná vôľa znamená schopnosť robiť rozhodnutia v rámci určitých obmedzení. Môžem si napríklad vybrať z obmedzenej možnosti, čo si dám na večeru. A môžem si zvoliť, či budem dodržiavať rýchlostný limit. Ale nemôžem sa rozhodnúť konať v rozpore s fyzikálnymi zákonmi prírody. Nemám na výber, či ma gravitácia stiahne k zemi, keď vyskočím z okna. Rovnako si nemôžem zvoliť klíčiť krídla a lietať.

Skupina ľudí bude popierať, že máme skutočne slobodnú vôľu. Tá slobodná vôľa je iba ilúzia. Táto pozícia je determinizmus, že každý okamih mojej histórie je riadený zákonmi, ktoré riadia vesmír, moju genetiku a moje prostredie. Božský determinizmus by identifikoval Boha ako toho, ktorý určuje každú moju voľbu a konanie.

Druhý názor si myslí, že v istom zmysle existuje slobodná vôľa. Tento názor si myslí, že Boh za okolností môjho života pracuje tak, aby zabezpečil, že budem mať slobodné rozhodnutia, ktoré odo mňa Boh chce. Tento názor sa často označuje ako kompatibilibilizmus, pretože je kompatibilný s dôsledným pohľadom na zvrchovanosť. Zdá sa však, že sa trochu líši od božského determinizmu, pretože ľudia si nakoniec vždy vyberú, čo od nich Boh chce.

Tretie hľadisko sa všeobecne nazýva libertariánska slobodná vôľa. Táto pozícia sa niekedy definuje ako schopnosť zvoliť si niečo iné, ako ste nakoniec urobili. Tento názor je často kritizovaný ako nezlučiteľný s Božou zvrchovanosťou, pretože umožňuje človeku konať v rozpore s Božou vôľou.

Ako už bolo uvedené vyššie, Písmo však objasňuje, že ľudia sú hriešnici, ktorí konajú v rozpore s Božou zjavenou vôľou. Je ťažké čítať Starý zákon bez toho, aby ste ho videli opakovane. Aspoň z Písma vyplýva, že ľudia majú slobodnú vôľu.

Dva pohľady na suverenitu a slobodnú vôľu
Existujú dva spôsoby, ako je možné zmieriť Božiu zvrchovanosť a ľudskú slobodnú vôľu. Prvý tvrdí, že Boh má úplnú kontrolu. Že sa okrem jeho smerovania nič nedeje. Z tohto pohľadu je slobodná vôľa ilúzia alebo to, čo je identifikované ako kompatibilibilná slobodná vôľa - slobodná vôľa, v ktorej slobodne robíme rozhodnutia, ktoré pre nás urobil Boh.

Druhým spôsobom, ako sa zmierujú, je vidieť Božiu zvrchovanosť zahrnutím permisívneho prvku. V Božej zvrchovanosti nám umožňuje slobodne sa rozhodovať (aspoň v určitých medziach). Tento pohľad na zvrchovanosť je zlučiteľný so slobodnou vôľou libertariánov.

Ktorá z týchto dvoch je teda správna? Zdá sa mi, že hlavným sprisahaním Biblie je vzbura ľudstva proti Bohu a jeho dielo, ktoré nám prináša vykúpenie. Boh nie je nikde zobrazený ako menej ako zvrchovaný.

Ale na celom svete je ľudstvo zobrazované v rozpore s Božou zjavenou vôľou. Znova a znova sme vyzvaní konať určitým spôsobom. Všeobecne sa však rozhodujeme ísť vlastnou cestou. Je pre mňa ťažké zosúladiť biblický obraz ľudstva s akoukoľvek formou božského determinizmu. Zdá sa, že by to viedlo k tomu, že Boh bude nakoniec zodpovedný za našu neposlušnosť voči jeho zjavenej vôli. Vyžadovalo by si to tajnú Božiu vôľu, ktorá je v rozpore s jeho zjavenou vôľou.

Zmierenie zvrchovanosti a slobodnej vôle
Nie je možné, aby sme úplne pochopili zvrchovanosť nekonečného Boha. Je príliš vysoko nad nami na niečo ako úplné pochopenie. Napriek tomu sme stvorení na jeho obraz a nesieme jeho podobu. Takže keď sa snažíme porozumieť Božej láske, dobrote, spravodlivosti, milosrdenstvu a zvrchovanosti, malo by byť naše ľudské chápanie týchto pojmov spoľahlivým, aj keď obmedzeným sprievodcom.

Aj keď je teda ľudská zvrchovanosť obmedzenejšia ako Božia zvrchovanosť, verím, že pomocou jednej môžeme porozumieť tomu druhému. Inými slovami, to, čo vieme o ľudskej zvrchovanosti, je najlepším sprievodcom, ktorý máme k pochopeniu Božej zvrchovanosti.

Pamätajte, že ľudský vládca je zodpovedný za vytvorenie a presadzovanie pravidiel, ktoré upravujú jeho kráľovstvo. Rovnako to platí aj o Bohu: v Božom stvorení robí pravidlá. A presadzuje a posudzuje každé porušenie týchto zákonov.

Pod ľudským vládcom môžu subjekty slobodne dodržiavať alebo nedodržiavať pravidlá uložené vládcom. Nedodržiavanie zákonov je však nákladné. S ľudským vládcom je možné, že môžete porušiť zákon bez toho, aby vás niekto chytil, a zaplatiť pokutu. To by však nebola pravda s vládcom, ktorý je vševediaci a spravodlivý. Akékoľvek porušenie bude známe a potrestané.

Skutočnosť, že subjekty môžu slobodne porušovať kráľovské zákony, neznižuje jeho suverenitu. Rovnako skutočnosť, že my ako ľudia môžeme slobodne porušovať Božie zákony, neznižuje jeho zvrchovanosť. Vďaka konečnému ľudskému vládcovi by moja neposlušnosť mohla vykoľajiť niektoré plány vládcu. To by však neplatilo pre vševediaceho a všemohúceho vládcu. Poznal by moju neposlušnosť skôr, ako k nej došlo, a plánoval by to tak, aby mohol napriek mne splniť svoj účel.

A zdá sa, že to je vzorec opísaný v písmach. Boh je zvrchovaný a je zdrojom nášho morálneho kódexu. A my ako jeho subjekty sa riadime alebo neposlúchame. Za poslušnosť je odmena. Za neposlušnosť existuje trest. Jeho ochota dovoliť nám neposlúchnuť však neznižuje jeho zvrchovanosť.

Aj keď existujú jednotlivé pasáže, ktoré by podporovali deterministický prístup k slobodnej vôli, Písmo ako celok učí, že hoci je Boh zvrchovaný, ľudia majú slobodnú vôľu, ktorá nám umožňuje zvoliť si konanie v rozpore s vôľou konať. Boh za nás.