Pochopenie katolíckej verzie desiatich prikázaní

Desatoro je syntézou morálneho zákona, ktorý dal Boh sám Mojžišovi na vrchu Sinaj. Päťdesiat dní po tom, ako Izraeliti opustili svoje otroctvo v Egypte a začali svoj exodus do zasľúbenej zeme, Boh povolal Mojžiša na vrchol hory Sinaj, kde boli táborení Izraeliti. Tam uprostred oblaku, z ktorého vyšlo hromy a blesky, ktoré videli Izraeliti na úpätí hory, dal Boh Mojžišovi pokyn k morálnemu zákonu a odhalil desať prikázaní, známych aj ako Desatoro.

Zatiaľ čo text desiatich prikázaní je súčasťou židovsko-kresťanského zjavenia, morálne ponaučenia obsiahnuté v desiatich prikázaniach sú univerzálne a dajú sa identifikovať podľa rozumu. Z tohto dôvodu bolo desať prikázaní uznané nežidovskými a nekresťanskými kultúrami ako predstaviteľmi základných zásad morálneho života, ako je uznanie toho, že veci ako vražda, krádež a cudzoložstvo sú nesprávne a že rešpektujú pre rodičov a ostatných zodpovedných sú potrebné. Keď človek poruší Desatoro, trpí spoločnosť ako celok.

Existujú dve verzie Desiatich prikázaní. Zatiaľ čo obidva nasledujú text, ktorý sa nachádza v Exoduse 20: 1-17, rozdeľujú text odlišne na účely číslovania. Nasledujúca verzia je tá, ktorú používajú katolíci, pravoslávni a luteráni; druhú verziu používajú kresťania v kalvinistických a anabaptistických denomináciách. V nekatolíckej verzii je text tu uvádzaného prvého prikázania rozdelený na dva; prvé dve vety sa nazývajú prvé prikázanie a druhé dve vety sa nazývajú druhé prikázanie. Ostatné prikázania sa podľa toho prečíslujú a deviate a desiate prikázania, ktoré sú tu uvedené, sa spoja do desiateho prikázania nekatolíckej verzie.

01

Prvé prikázanie
Ja som Pán, váš Boh, ktorý som vás vyviedol z Egyptskej zeme z domu otroctva. Nebudete mať pred sebou divných bohov. Nebudete si robiť vyrezávané veci ani podobu ničoho, čo je na nebesiach vyššie alebo na zemi pod zemou, ani tých vecí, ktoré sú vo vodách pod zemou. Nebudete ich zbožňovať ani im slúžiť.
Prvé prikázanie nám pripomína, že existuje iba jeden Boh a že uctievanie a česť mu patria iba. „Podivní bohovia“ sa týkajú predovšetkým modiel, ktoré sú falošnými bohmi; Napríklad Izraeliti vytvorili modlu zlatého teľa („vyrezávaná vec“), ktorú uctievali ako boha, ktorý čakal, až sa Mojžiš vráti z vrchu Sinaj s desiatimi prikázaniami.

Ale „cudzí bohovia“ majú tiež širší význam. Uctievame podivných bohov, keď do života vkladáme čokoľvek pred Bohom, či už ide o osobu alebo peniaze, zábavu alebo osobnú česť a slávu. Všetky dobré veci pochádzajú od Boha; Ak však tieto veci milujeme alebo túžime samy osebe a nie preto, že sú to dary od Boha, ktoré nám môžu pomôcť viesť nás k Bohu, postavíme ich nad Boha.

02
Druhé prikázanie
Neuvádzajte nadarmo meno Pána, svojho Boha.
Existujú dva hlavné spôsoby, ako môžeme zbytočne vziať meno Pána: po prvé, pomocou kliatby alebo nenávratne, ako v žartu; a po druhé, použijeme ho pod prísahou alebo sľubom, ktorý nemáme v úmysle dodržať. Či tak alebo onak, neukazujeme Bohu úctu a česť, ktorú si zaslúži.

03
Tretie prikázanie
Pamätajte, že ste svätí v sobotu.
V starovekom zákone bol sobotný deň siedmy deň v týždni, deň, v ktorý Boh odpočinul po vytvorení sveta a všetkého, čo bolo v ňom. Pre kresťanov podľa nového zákona je nový deň odpočinku nedeľa - deň, keď Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a Duch Svätý zostúpil na blahoslavenú Pannu Máriu a apoštolov na Turíce.

Svätú nedeľu držíme tak, že sme ju odložili, aby sme uctievali Boha a vyhýbali sa zbytočnej práci. To isté robíme aj vo Svätých dňoch povinnosti, ktoré majú v nedeľu v katolíckej cirkvi rovnaké postavenie.

04
Štvrté prikázanie
Cti svojho otca a matku.
Ctíme nášho otca a matku tým, že s nimi zaobchádzame s úctou a láskou, ktorá im patrí. Mali by sme ich dodržiavať vo všetkých veciach, pokiaľ to, čo nám hovoria, je morálne. Máme povinnosť sa o ne postarať v neskorších rokoch, keď sa o nás starali, keď sme boli mladší.

Štvrté prikázanie sa rozširuje za hranice našich rodičov na všetkých tých, ktorí majú nad nami legitímnu autoritu, napríklad učiteľov, pastorov, vládnych úradníkov a zamestnávateľov. Aj keď ich možno nemilujeme rovnako, ako milujeme svojich rodičov, stále ich musíme ctiť a rešpektovať.

05
Piate prikázanie
Nezabíjajte.
Piate prikázanie zakazuje akékoľvek nezákonné zabíjanie ľudských bytostí. Zabíjanie je zákonné za určitých okolností, ako je sebaobrana, stíhanie spravodlivej vojny a uplatňovanie trestu smrti zo strany právnej moci v reakcii na veľmi závažný trestný čin. Vražda - užívanie nevinného ľudského života - nie je nikdy zákonná, ani samovražda, prijímanie vlastného života.

Rovnako ako štvrté prikázanie, aj rozsah piateho prikázania je širší, ako by sa mohlo zdať na začiatku. Je zakázané úmyselne ubližovať druhým, či už v tele alebo v duši, aj keď takéto poškodenie nespôsobuje fyzickú smrť alebo zničenie života duše, ktoré vedie k smrteľnému hriechu. Privítanie hnevu alebo nenávisti voči iným je tiež porušením piateho prikázania.

06
Šieste prikázanie
Nespúšťaj cudzoložstvo.
Rovnako ako vo štvrtom a piatom prikázaní, aj šieste prikázanie presahuje prísny význam slova cudzoložstvo. Aj keď toto prikázanie zakazuje pohlavný styk s manželkou alebo manželom (alebo s inou ženou alebo mužom, ak ste ženatý), vyžaduje si to tiež, aby sme sa vyhli všetkým nečistotám a nemravnosti, či už fyzickým alebo duchovným.

Alebo, aby sme sa na to pozreli opačným smerom, toto prikázanie vyžaduje, aby sme boli cudní, to znamená, aby sme potlačili všetky sexuálne alebo neslušné túžby, ktoré spadajú mimo ich oprávneného miesta v manželstve. Zahŕňa to čítanie alebo pozeranie neslušných materiálov, ako je pornografia, alebo zapojenie sa do osamelých sexuálnych aktivít, ako je masturbácia.

07
Siedme prikázanie
Neukradnite.
Krádež má mnoho podôb, vrátane mnohých vecí, ktoré za normálnych okolností kradneme. Siedme prikázanie v širokom zmysle vyžaduje, aby sme konali spravodlivo voči ostatným. A spravodlivosť znamená dať každému človeku, čo mu patrí.

Napríklad, ak si niečo požičiavame, musíme to zaplatiť a ak si niekoho najmeme na prácu a robí to, musíme im zaplatiť to, čo sme im povedali, že urobíme. Ak nám niekto ponúka na predaj cennú položku za veľmi nízku cenu, musíme sa uistiť, že vedia, že táto položka je hodnotná; a ak áno, musíme zvážiť, či daná položka nemusí byť na predaj. Aj zdanlivo neškodné činy ako podvádzanie pri hrách sú formou krádeže, pretože berieme niečo - víťazstvo, bez ohľadu na to, ako hlúpe alebo nevýznamné sa môže zdať - od niekoho iného.

08
Ôsme prikázanie
Nebudete falošne svedčiť proti svojmu blížnemu.
Ôsme prikázanie nasleduje po siedmom, nielen logicky, ale aj logicky. „Nesprávne svedectvo“ znamená klamstvo a keď k niekomu klame, poškodzujeme jeho česť a povesť. Je to v istom zmysle forma krádeže, ktorá berie niečo od človeka, ktorému klameme: jeho dobré meno. Táto lož je známa ako urážka.

Dôsledky ôsmeho prikázania však idú ešte ďalej. Keď na niekoho pomýšľame bez toho, aby sme to mali nejaký dôvod, zaoberáme sa vynášením rozsudku. Tomuto človeku nedávame to, čo je splatné, to znamená, že má prospech z pochybností. Keď sa zapojíme do klebiet alebo spätnej hry, nedáme osobe, o ktorej hovoríme, šancu sa brániť. Aj keď to, čo hovoríme o nej, je pravda, mohli by sme sa usúdiť, že to znamená povedať hriechy niekoho iného tomu, kto nemá tieto hriechy poznať.

09
Deviate prikázanie
Nechcem manželku tvojho suseda
Vysvetlenie deviateho prikázania
Bývalý prezident Jimmy Carter raz slávne povedal, že „túžil po svojom srdci“, spomínajúc na Ježišove slová v Matúšovi 5:28: „všetci tí, ktorí sa pozerajú na chtivú ženu, sa už dopustili cudzoložstva s ňou vo svojom srdci.“ Túžiť po manželovi alebo manželke inej osoby znamená mať nečisté myšlienky o tomto mužovi alebo žene. Aj keď sa niekto nezaoberá takýmito myšlienkami, ale iba ich považuje za svoje súkromné ​​potešenie, ide o porušenie deviateho prikázania. Ak k vám takéto myšlienky nedobrovoľne prídu a pokúsite sa ich dostať z hlavy, nejde o hriech.

Deviate prikázanie možno považovať za predĺženie šiesteho. Ak sa v šiestom prikázaní kladie dôraz na fyzickú aktivitu, v deviatom prikázaní sa zdôrazňuje duchovná túžba.

10
Desiate prikázanie
Nepožiadajte tovar svojho suseda.
Rovnako ako sa deviate prikázanie rozširuje na šieste, desiate prikázanie je predĺžením zákazu krádeže siedmeho prikázania. Chcieť niekoho iného majetok znamená chcieť ho prevziať bez spravodlivého dôvodu. Môže to mať aj formu závisti, aby vás presvedčilo, že iná osoba si nezaslúži to, čo má, najmä ak nemáte požadovaný predmet.

Všeobecnejšie povedané, desiate prikázanie znamená, že by sme mali byť spokojní s tým, čo máme, a šťastní pre ostatných, ktorí majú svoj vlastný majetok.