Čo hovorí Biblia o pôste

Zdá sa, že v niektorých kresťanských cirkvách sa pôst a pôst prirodzene spájajú, zatiaľ čo iní považujú túto formu sebapopierania za osobnú a súkromnú záležitosť.

V Starom aj Novom zákone je ľahké nájsť príklady pôstu. V starozákonných časoch sa pozoroval pôst, ktorý vyjadroval bolesť. Od Nového zákona pôst nadobudol iný význam ako spôsob zamerania sa na Boha a modlitbu.

Jedným z takých zameraní bol zámer Ježiša Krista počas jeho 40-denného pôstu na púšti (Matúš 4: 1–2). V rámci prípravy na svoju verejnú službu Ježiš zintenzívnil svoju modlitbu pridaním pôstu.

Mnoho kresťanských cirkví dnes spája pôst so 40 dňami Mojžiša na hore s Bohom, so 40-ročnou cestou Izraelitov v púšti a so 40-dňovým pôstom a pokušením Kristom. Pôst je obdobím ponurej samovyšetrenia a pokánia v príprave na Veľkú noc.

Pôst pôstu v katolíckej cirkvi
Rímskokatolícka cirkev má dlhú tradíciu pôstu. Na rozdiel od väčšiny ostatných kresťanských cirkví má katolícka cirkev osobitné pravidlá pre svojich členov týkajúce sa pôstneho pôstu.

Katolíkov sa nielen v stredu a na Veľký piatok rýchlo postia, ale v tých dňoch a každý piatok počas pôstu sa tiež zdržujú mäsa. Pôst však neznamená úplné odmietnutie jedla.

V dňoch pôstu môžu katolíci jesť plné jedlo a dve menšie jedlá, ktoré spolu nepredstavujú úplné jedlo. Malé deti, staršie osoby a ľudia, ktorých zdravie by bolo ohrozené, sú oslobodení od pravidiel týkajúcich sa pôstu.

Pôst je spojený s modlitbou a almužnami ako duchovnými disciplínami na odstránenie pripútanosti človeka zo sveta a jeho zameranie na Boha a Kristovu obetu na kríži.

Pôst za pôst vo východnej pravoslávnej cirkvi
Východná pravoslávna cirkev stanovuje pre pôstny pôst najprísnejšie pravidlá. Mäso a iné živočíšne výrobky sú zakázané týždeň pred pôstom. Druhý týždeň pôstu sa konzumujú iba dve plné jedlá, v stredu a piatok, hoci veľa laikov nerešpektuje úplné pravidlá. V pracovné dni počas pôstu sa od členov vyžaduje, aby sa vyhýbali mäsu, mäsovým výrobkom, rybám, vajciam, mliečnym výrobkom, vínu a oleju. Na Veľký piatok sa od členov žiada, aby nejedli vôbec.

Pôst a pôst v protestantských kostoloch
Väčšina protestantských cirkví nemá nijaké nariadenia týkajúce sa pôstu a pôstu. Počas reformácie mnohé praktiky, ktoré mohli byť považované za „diela“, vylúčili reformátori Martin Luther a John Kalvín, aby nedošlo k zámene veriacich, ktorých spása učila iba milosť.

Členom biskupskej cirkvi sa odporúča, aby sa postili na Popolcovú stredu a Veľký piatok. Pôst treba kombinovať aj s modlitbou a almužnou.

Presbyteriánska cirkev sa dobrovoľne postí. Jeho účelom je rozvíjať závislosť od Boha, pripraviť veriaceho na pokušenie a hľadať Božiu múdrosť a vedenie.

Metodistická cirkev nemá žiadne oficiálne pokyny týkajúce sa pôstu, podporuje ich však ako súkromnú záležitosť. John Wesley, jeden zo zakladateľov metodizmu, sa postil dvakrát týždenne. Počas pôstu sa odporúča aj pôst alebo zdržanie sa aktivít, ako je sledovanie televízie, konzumácia obľúbených jedál alebo záľuby.

Baptistická cirkev podporuje pôst ako spôsob, ako osloviť Boha, ale považuje ho za súkromnú záležitosť a nemá pevné dni, kedy by sa členovia mali postiť.

Zhromaždenia Božie považujú pôst za dôležitú, ale čisto dobrovoľnú a súkromnú prax. Cirkev zdôrazňuje, že neprináša zásluhy ani láskavosť od Boha, ale je to spôsob, ako zvýšiť koncentráciu a získať sebakontrolu.

Luteránska cirkev podporuje pôst, ale nevyžaduje, aby sa jej členovia počas pôstu postili. Augsburgské priznanie uvádza:

„Neodsudzujeme pôst sám o sebe, ale tradície, ktoré predpisujú určité dni a určité druhy mäsa, s nebezpečenstvom svedomia, akoby bola takáto práca nevyhnutnou službou“.