Čo si myslíte o zjaveniach Medžugoria? Odpovedí mariológ

Zjavenia nám pomáhajú!

Čo si myslieť o zjaveniach v Medžugorí? Otázka bola adresovaná p. Stefano de Fiores, jeden z najznámejších a najuznávanejších talianskych mariológov. „Všeobecne a stručne môžem povedať toto: keď nasledujete zjavenia, ku ktorým už Cirkev vyjadrila svoj názor, určite kráčate po bezpečnej ceste. Po rozlišovaní to boli často samotní pápeži, ktorí dávali príklad oddanosti, ako sa to stalo Pavlovi VI. ako pútnikovi do Fatimy v roku 1967 a predovšetkým Jánovi Pavlovi II., ktorý sa vydal na púť do hlavných mariánskych svätostánkov sveta. V skutočnosti, keď už boli zjavenia prijaté Cirkvou, vítame ich ako Božie znamenie v našej dobe. Vždy ich však treba vystopovať až k Ježišovmu evanjeliu, ktoré je základným a normatívnym Zjavením pre všetky ostatné prejavy. Zjavenia nám však pomáhajú. Pomáhajú nie tak osvetľovať minulosť, ale pripravovať Cirkev na budúce časy, aby ju budúcnosť nenašla nepripravenú. Musíme si viac uvedomovať ťažkosti Cirkvi, ktorá postupuje v čase a je vždy zapojená do boja medzi dobrom a zlom. Nemožno to nechať bez pomoci zhora, pretože čím ďalej, tým viac deti temna napredujú, zdokonaľujú svoju prefíkanosť a stratégie až do príchodu antikrista. Ako predpovedal sv. Louis Marie de Montfort a pozdvihol volanie k Bohu v ohnivej modlitbe, posledné časy uvidia nové Turíce, hojné vyliatie Ducha Svätého na kňazov a laikov, čo prinesie dva efekty: vyššiu svätosť, inšpirovanú svätá hora, ktorou je Mária, a apoštolská horlivosť, ktorá povedie k evanjelizácii sveta.

Zjavenia Madony v nedávnej dobe smerujú k týmto cieľom: podnietiť obrátenie ku Kristovi zasvätením Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Môžeme teda vidieť zjavenia ako prorocké znamenia, ktoré prichádzajú zhora, aby nás pripravili na budúcnosť. Čo by sme však mali urobiť skôr, než sa Cirkev vyhlási? Čo si myslieť o tisíckach zjavení v Medžugorí? Myslím si, že pasivitu treba vždy odsúdiť: nie je dobré sa o zjavenia nezaujímať, nerobiť nič. Pavol pozýva kresťanov rozlišovať, držať sa toho, čo je dobré, a odmietať to, čo je zlé. Ľudia si musia vytvoriť predstavu o rozvoji presvedčenia podľa skúseností získaných na mieste alebo kontaktu s vizionármi. Samozrejme, nikto nemôže poprieť, že v Medžugorí je hlboká skúsenosť modlitby, chudoby, jednoduchosti a že mnohí vzdialení alebo rozptýlení kresťania počuli výzvu k obráteniu a autentickému kresťanskému životu. Pre mnohých predstavuje Medžugorie predevanjelizáciu a spôsob, ako opäť nájsť správnu cestu. Pokiaľ ide o zážitky, nemožno ich poprieť.“

Zdroj: Eco di Maria číslo 179