Oddanosť Márii: dôležitosť Panny Márie v Eucharistii

Z vzťahu medzi Eucharistiou a jednotlivými sviatostami, ako aj z eschatologického významu svätých tajomstiev, sa objavuje profil kresťanskej existencie ako celku, ktorý sa v každom okamihu nazýva duchovným bohoslužbou, obetovaním seba samého, príjemným pre Boha.

A ak je pravda, že sme všetci stále na ceste k úplnému naplneniu našej nádeje, neznamená to, že už teraz môžeme s vďačnosťou uznať, že to, čo nám dal Boh, nachádza dokonalé naplnenie v Panne Márii, Matke Božej a našej Matke: Jeho Nanebovzatie do neba v tele i duši je pre nás znamením určitej nádeje, ako to nám ukazuje, pútnikom časom, že ide o eschatologický cieľ, na ktorý sa nás svätosť Eucharistie teší.

V Najsvätejšej Márii vidíme dokonale implementovanú sviatostnú modalitu, s ktorou Boh dosahuje a zapája ľudské stvorenie do svojej spasiteľskej iniciatívy.

Od zvestovania po letnice sa zjavuje Mária Nazaretská ako človek

ktorého sloboda je úplne k dispozícii Božej vôli.

Jeho Nepoškvrnené počatie je správne zjavené v bezpodmienečnej poslušnosti k Božiemu Slovu.

Poslušná viera je forma, ktorú má jeho život v každej chvíli tvárou v tvár konaniu

Boží.

Panna počúvajúca, žije v úplnom súlade s Božou vôľou; udržuje vo svojom srdci slová, ktoré pochádzajú od Boha a skladajú ich ako mozaika, naučí sa ich hlbšie porozumieť (Lukáš 2,19: 51-XNUMX).

Mária je veľkým veriacim, ktorý sa s plnou dôverou vkladá do Božích rúk a zanecháva svoju vôľu.

Toto tajomstvo sa prehlbuje, až kým nedosiahne plnú účasť na spásonosnej misii Ježiša.

Ako potvrdil Druhý vatikánsky koncil, „blahoslavená Panna pokročila v púte viery a verne si udržiavala jednotu so Synom až na kríž, kde bez božského plánu zostala (Ján 19,15:XNUMX) s ňou hlboko trpieť. Splodil a spájal sa s materskou dušou s jeho obeťou, s láskavým súhlasom s obetovaním jej obete; a napokon, keď samotný Ježiš zomrel na kríži, bola učeníkom daná ako matka učeníkom: Žena, tu je váš syn. “

Od Zvestovania až po kríž je Mária tá, ktorá prijíma Slovo, ktoré v nej bolo telo, a v tichu smrti prišla do ticha.

Nakoniec je to ona, ktorá v náručí prijíma darované telo, teraz bez života, toho, ktorý ju skutočne miloval „až do konca“ (Ján 13,1).

Z tohto dôvodu sa zakaždým, keď v eucharistickej liturgii pristupujeme k Kristovmu telu a krvi, obraciame sa aj na ňu, ktorá tým, že sa plne pridržiavala, prijala Kristovu obeť za celú Cirkev.

Synodskí otcovia správne potvrdili, že „Mária otvára účasť Cirkvi na obete Vykupiteľa“.

Ona je Nepoškvrnená, ktorá bezpodmienečne prijíma Boží dar, a tým sa spája s prácou spásy.

Ikona Márie Nazaretskej, ikony rodiacej sa cirkvi, je vzorom toho, ako je každý z nás povolaný, aby privítal dar, ktorý Ježiš urobil v Eucharistii.

MÁRIA, VÁPNEJŠIE VÍRUS

(Sv. Alžbeta Trojice)

Ó, verná Panna, zostaneš vo dne iv noci

v hlbokom tichu, v nevymožiteľnom pokoji,

v božskej modlitbe, ktorá nikdy neprestane,

s dušou zaplavenou večnými nádherami.

Vaše srdce ako kryštál odráža Božie,

Hosť, ktorý tam žije, krása, ktorá nikdy nezasadí.

Ó Mária, priťahuješ nebo a hľa, Otec ti dáva svoje Slovo

takže si jeho matka,

a Duch lásky vás pokrýva svojím tieňom.

Traja k vám prichádzajú; otvára sa a spúšťa vás celá obloha.

Zbožňujem tajomstvo tohto Boha, ktorý je vtelený vo vás, Panna Mária.

Matko Slova, povedz mi svoje tajomstvo po vtelení Pána,

ako ste na zemi prešli úplne pochovaní.

V nevydariteľnom pokoji, v tajomnom tichu,

prenikol si do nepochopiteľného,

nesúci Boží dar vo vás.

Vždy ma držte v božskom objatí.

To nosím vo mne

odtlačok tohto Boha lásky.