Oddanosť anjelom: Traja svätí s rôznymi skúsenosťami s anjeli strážnymi. Tu sú ktoré

V listoch SVÄTÉHO FRANTIŠKA čítame, že jedného dňa sa anjel objavil na vrátnici kláštora, aby sa porozprával s bratom Eliášom.
Ale pýcha spôsobila, že brat Eliáš nebol hoden hovoriť s anjelom. Vtom sa svätý František vrátil z lesa a tvrdo pokarhal svojho brata Eliáša týmito slovami:
– Mýliš sa, hrdý brat Eliáš, že od nás odstrčíš svätých anjelov, ktorí nás prichádzajú poučiť. Po pravde, veľmi sa bojím, že táto tvoja arogancia skončí tak, že opustíš náš Rád."
A tak sa stalo, ako predpovedal svätý František, keďže brat Elia zomrel mimo rádu.
V ten istý deň a v tú istú hodinu, keď anjel opustil kláštor, sa ten istý anjel zjavil rovnakým spôsobom bratovi Bernardovi, ktorý sa vracal zo Santiaga a ocitol sa na brehu veľkej rieky. Pozdravil ho v jeho rodnom jazyku:
– Boh ti dá pokoj, môj dobrý brat!
Brat Bernardo nedokázal zadržať údiv, keď videl zdvorilosť tohto mladého muža s jeho slávnostným vzhľadom a počul ho hovoriť jeho jazykom s pozdravom pokoja.
– Odkiaľ pochádzaš, dobrý mladý muž? – spýtal sa Bernardo.
– Pochádzam z domu, kde je svätý František. Išiel som sa s ním porozprávať; ale nemohol som, pretože bol v lese pohltený rozjímaním o božských veciach. A ja som ho nechcel rušiť. V tom istom dome sú bratia Maseo, Gil a Elia.
Potom anjel povedal bratovi Bernardovi:
– Prečo nejdeš na druhú stranu?
– Bojím sa, lebo vidím, že voda je veľmi hlboká.
– Poďme spolu, neboj sa – povedal anjel.
A vzal ho za ruku, v okamihu ekvivalentnom mihnutiu očného viečka, odniesol ho na druhý breh rieky. Potom si brat Bernard uvedomil, že je to Boží anjel a úprimne a radostne zvolal:
– Ó, požehnaný anjel Boží, povedz mi, ako sa voláš?
- Prečo sa pýtaš na moje meno, čo je úžasné?
Keď to povedal, zmizol a zanechal brata Bernarda tak plného útechy, že celú cestu absolvoval s radosťou (19).

O SANTA ROSA DE LIMA (1586-1617) sa traduje, že niekedy poslala svojho anjela, aby za ňu vykonal úlohy a on ich verne plnil. Jedného dňa bola jej matka chorá a svätá Ruža ju išla navštíviť.
Keď jej matka videla, že je trochu „premrhaná“, nariadila černošskej zamestnankyni, aby išla kúpiť čokoládové tyčinky a polovicu cukru, ktoré dala jej dcére. Ale Rosa jej povedala: „Nie, moja matka, nedávajte jej tieto peniaze: boli by to zbytočné, pretože mi tieto veci pošle Donna Maria de Uzátegui“.
Čoskoro sa ozvalo zaklopanie na dvere, ktoré sa otvorili na ulicu, pretože už bolo veľmi neskoro. Išli otvoriť dvere a vošiel čierny sluha donny Márie de Uzátegui s čokoládovým čipsom a odovzdal ho spomínanej pani...
Toto svedectvo o tom, čo sa stalo, zanechala v obdive a zdvorilo sa spýtala svojej dcéry Rosy: – Ako si vedela, že ti pošlú tú čokoládu?
Ona odpovedala: Hľa, matka moja, keď je potreba taká naliehavá, akú som teraz mala, ako dobre vedela tvoja milosť, povedz to anjelovi strážnemu; takže môj anjel strážny to urobil, ako to urobil pri niekoľkých iných príležitostiach."
Tento svedok bol ohromený a vystrašený, keď videl, čo sa stalo. Toto je pravda a vyhlasuje pred uvedeným sudcom a pod spomenutou prísahou, že je to pravda, a podpísali to obaja, mládenec Luis Fajardo Maria de Oliv, predo mnou Jaime Blanco, verejný notár(21).

SVÄTÁ MARGARET MÁRIA Z ALACOQUE hovorí: Keď som raz vykonával tradičnú prácu s mykaním vlny, utiahol som sa na malé nádvorie, ktoré bolo vedľa svätostánku Najsvätejšej sviatosti, kde som pri práci na kolenách v okamihu pocítil úplne zhromaždené vo vnútri aj navonok a zrazu sa mi zjavilo rozkošné Srdce môjho rozkošného Ježiša, žiarivejšie ako slnko. Ocitol sa obklopený plameňmi svojej čistej lásky, obklopený serafínmi, ktorí spievali v obdivuhodnom zbore: „Láska víťazí, láska sa raduje, radosť sa šíri, jeho srdce“.
Títo požehnaní duchovia ma pozvali, aby som sa k nim pripojil pri chválení Najsvätejšieho Srdca, a povedali mi, že prišli ku mne s úmyslom vzdávať mu nepretržitú poctu láskou, adoráciou a chválou, a preto zaujmú moje miesto pred Najsvätejším Sviatosť, aby som ho cez nich mohol bez prestania milovať a oni sa zasa podieľali na mojej láske utrpením v mojej osobe tak, ako by som sa tešil v ich.
Toto puto zároveň podpísali v Najsvätejšom Srdci Ježišovom zlatými písmenami a nezmazateľnými znakmi lásky(24).