Katolícka oddanosť k svätým: tu sú vysvetlené nedorozumenia!

Katolícka oddanosť svätým je inými kresťanmi niekedy nepochopená. Modlitba automaticky neznamená uctievanie a môže jednoducho znamenať, že niekoho požiadate o láskavosť. Cirkev načrtla tri kategórie, ktoré rozlišujú spôsob, akým sa modlíme k svätým, k Márii alebo k Bohu.  Duli je grécke slovo, ktoré znamená česť. Opisuje druh pocty, ktorú majú Svätí za ich hlbokú svätosť.  Hyperdulia opisuje vynikajúcu česť, ktorá sa vzdáva Matke Božej kvôli vysokému postaveniu, ktoré jej udelil sám Boh. Ľ predsiene , čo znamená uctievanie, je najvyššou poctou danou iba Bohu. Nikto okrem Boha nie je hodný uctievania ani toho latria.

Ctenie svätých nijako nezmenšuje česť kvôli Bohu, v skutočnosti, keď obdivujeme nádherný obraz, neznižuje to česť kvôli umelcovi. Naopak, obdivovanie umeleckého diela je komplimentom pre umelca, ktorého umenie ho vyprodukovalo. Boh je Ten, ktorý robí svätých a pozdvihuje ich do výšin svätosti, za ktorú sú uctievaní (ako by vám to povedali ako prví), a preto ctiť si svätých automaticky znamená ctiť Boha, pôvodcu ich svätosti. Ako dokazuje Písmo, „sme Božie dielo“.

Ak by bolo požiadanie svätých, aby sa za nás prihovárali, v rozpore s Kristovým jediným prostredníkom, potom by bolo rovnako nesprávne požiadať príbuzného alebo priateľa na zemi, aby sa za nás modlili. Bolo by dokonca nesprávne modliť sa za druhých a stavať sa do pozície prostredníkov medzi Bohom a nimi! Je zrejmé, že to tak nie je. Modlitebná modlitba bola základnou charakteristikou charity, ktorú si kresťania navzájom prejavujú od založenia Cirkvi. 

Velí mu Písmo a protestantskí aj katolícki kresťania ho praktizujú dodnes. Samozrejme, je úplne pravda, že iba Kristus, úplne božský a úplne ľudský, môže prekonať priepasť medzi Bohom a ľudstvom. Je to práve preto, že toto jedinečné Kristovo sprostredkovanie preteká tak hojne, že my kresťania sa môžeme za seba predovšetkým modliť.