Oddanosť pre milosti: sebapoškodzovanie pred Bohom

SEBANEPOR V OČIACH BOŽÍCH

SLOVÁ UČENKA Odvážim sa hovoriť so svojím Pánom, ktorý som prach a popol (Gn 18,27). Ak som si viac vážil seba, ako som, hľa, ty, Pane, si proti mne a moje neprávosti svedčia o pravde, ani jej nemôžem odporovať. Ak som sa však ponížil a zredukoval na nič, odložím všetku sebaúctu a znížim sa na prach, ako v skutočnosti som, tvoja milosť mi bude priaznivá a tvoje svetlo bude blízko môjmu srdcu. Tak každá sebaláska, ktorá vo mne zostane, nech je akokoľvek malá, bude ponorená do priepasti mojej ničoty a navždy sa rozplynie. V tej priepasti mi odhaľuješ: čo som, čím som bol a ako hlboko som klesol, lebo som nič a nepochopil som to. Ak som ponechaný sám na seba, tu som, nie som nič, iba slabosť. Ale ak sa na mňa zrazu pozrieš, rýchlo sa stanem silným a naplneným novou radosťou. A je naozaj úžasné, že som tak zrazu ja, ktorý som vždy ťahaný dole vlastnou váhou, zdvihnutý a láskyplne vítaný do tvojho náručia. Toto je dielo tvojej lásky, ktorá mi bez mojej zásluhy bráni a pomáha mi v toľkých ťažkostiach; ktorý ma tiež chráni pred vážnymi nebezpečenstvami a zachraňuje ma, po pravde, pred nespočetným zla. namiesto toho hľadajúc Teba samého a milujúc Ťa správnou láskou, našiel som seba a Teba zároveň: z tejto lásky ma to ťahalo znovu vstúpiť ešte hlbšie do svojej ničoty. Ty, ó Sladký, udeľ mi milosti nad všetky moje zásluhy a viac, než sa odvážim dúfať alebo prosiť. Buď požehnaný, ó môj Bože, pretože, hoci som nehodný všetkej tvojej priazne, tvoja štedrosť a tvoja nekonečná dobrota neprestávajú prospievať ani nevďačným a tým, ktorí sa od teba vzdialili. Vráťme sa k Tebe, aby sme boli vďační, pokorní a oddaní; Ty sám si v skutočnosti naša spása, naša cnosť, naša pevnosť.