Praktická oddanosť dňa: horlivosť voči Ježišovi

Ježišov príkaz nás vyzýva, aby sme sa vrúcne prikázali milovať ho celým srdcom, celou dušou a celou silou (Mt 22, 37); hovorí nám: Buď nielen svätý, ale aj dokonalý (Mt 5); nariaďuje nám vydlabať oko, obetovať ruku, nohu, ak nás to uráža (Mt 48); radšej sa všetkého zrieknuť (Lk 18), ako ho uraziť. Ako ho bez veľkej horlivosti poslúchnuť?

Krátkosť života nám vnucuje vrúcnosť. Keby nám bol udelený dlhý život patriarchov, ak by sme počítali roky po storočiach, možno by bola hodnosť ospravedlnenia pomalá a oneskorená v službe Bohu; aký je však život človeka? Ako to uniká! Neuvedomujete si, že staroba sa už blíži? Smrť je za dverami ... Zbohom potom túžby, vôle, projekty ... všetko zbytočné pre požehnanú večnosť.

Príklad ostatných nás musí podnecovať k horlivosti. Čo nerobia tí ľudia, ktorí žijú v povesti svätosti? Venujú sa dobrým dielam s takou vrúcnosťou a tak horlivou horlivosťou, že naše vychvaľované cnosti pred nimi blednú. A ak sa porovnáte s blahoslaveným Sebastianom Valfrèom, ktorý, ktorý je už osemdesiatnik, stále pracuje a konzumuje sa pre dobro ostatných, obeť svojej horlivosti ...; aké poníženie pre vás!

Praxou. - Strávte celý deň zápalom ... Opakujte často: Ó, blahoslavený Sebastiano Valfrè, získaj pre mňa svoj zápal.