Musíme odpustiť a zabudnúť?

Mnohí ľudia počuli klišé, ktoré sa často používajú o hriechoch, ktoré proti nám spáchali ostatní a ktoré hovoria: „Môžem odpustiť, ale nemôžem zabudnúť.“ Je to však to, čo učí Biblia? Zažíva Boh s nami takto?
Odpúšťa náš Nebeský Otec, ale nezabúda na naše hriechy proti HIM? Dáva nám to dočasne „priechod“ k mnohým priestupkom, aby sme im to pripomenuli neskôr? Aj keď tvrdí, že si už nebude pamätať na naše hriechy, môže si ich stále pamätať?

Písma jasne hovoria o tom, čo pre Boha znamená odpustiť priestupky pokáných hriešnikov. Sľúbil, že bude milosrdný a už nikdy nebude pamätať na našu neposlušnosť a trvalo nám odpustiť.

Lebo budem milosrdný k svojim nespravodlivostiam, ich hriechom a nezákonnosti, na ktoré si nikdy nebudem pamätať (Židom 8:12, HBFV za všetko)

Pán k nám má a bude milosrdný a láskavý a dá nám veľa milosrdenstva. Nakoniec nebude s nami zaobchádzať podľa toho, čo si zaslúžia naše hriechy, ale pre tých, ktorí činia pokánie a premáhajú, odpustí a zabudne na všetky ich priestupky z východu na západ (pozri Žalm 103: 8, 10 - 12).

Boh znamená presne to, čo hovorí! Jeho láska k nám skrze Ježišovu obeť (Ján 1:29 atď.) Je dokonalá a úplná. Ak sa úprimne modlíme a činíme pokánie, skrze av mene Ježiša Krista, ktorý sa za nás stal hriechom (Izaiáš 53: 4 - 6, 10 - 11), sľubuje odpustenie.

Aká mimoriadna je jeho láska v tomto zmysle? Povedzme, že o desať minút neskôr prosíme Boha, aby nám v modlitbe odpustil niektoré hriechy (čo robí), podávame správy o tých istých hriechoch. Aká by bola Božia odpoveď? Bolo by to bezpochyby niečo ako „hriechy“? Nepamätám si hriechy, ktorých si sa dopustil! '

Ako zaobchádzať s ostatnými
Je to jednoduché. Pretože Boh odpustí a úplne zabudne na naše mnohé hriechy, môžeme a mali by sme urobiť to isté pre hriech alebo dva, ktoré proti nám spáchajú naši spoluobčania. Aj Ježiš vo veľkej fyzickej bolesti po tom, čo bol mučený a pribitý na kríž, stále našiel dôvody, aby požiadal tých, ktorí ho zabíjali, aby mu boli odpustené za ich priestupky (Lukáš 23:33 - 34).

Stále je tu niečo prekvapujúce. Náš Nebeský Otec sľubuje, že príde čas, keď sa rozhodne, že si nebude pamätať na naše odpustené hriechy vo veku večnosti! Bude to čas, keď bude pravda prístupná všetkým a od bodu, v ktorom sa Boh NIKDY nerozhodne pamätať, nikdy si nebude pamätať na žiadne z hriechov, ktoré proti nemu každý spáchal (Jeremiáš 31:34).

Ako vážne by sme mali brať Boží príkaz, aby sme odpustili hriechy iných v našich srdciach tak, ako to robí pre nás? Ježiš v tom, čo je v Biblii známe ako Kázeň na vrchu, objasnil, čo Boh od nás očakáva, a povedal nám, aké dôsledky má pre to, že sa ho neposlúchajú.

Ak odmietneme zanedbať a zabudnúť na to, čo nám ostatní urobili, neodpustí to našu neposlušnosť voči nemu! Ale ak sme ochotní odpustiť ostatným za to, čo sa v konečnom dôsledku rovná malým veciam, potom je Boh viac než šťastný, že to isté urobíme pre veľké veci (Matúš 6:14 - 15).

Skutočne neodpúšťame, ako chce Boh, aby sme to urobili, iba ak zabudneme.