Komentár k evanjeliu don Luigi Maria Epicoco: Mk 7, 1-13

Keby sa nám na chvíľu podarilo moralisticky nečítať evanjelium, možno by sme boli schopní intuitívne pochopiť nesmiernu lekciu ukrytú v dnešnom príbehu: "Potom sa okolo neho zhromaždili farizeji a niektorí zákonníci z Jeruzalema." Keď videli, že niektorí z jeho učeníkov jedli jedlo nečistým, to znamená neumytými rukami (...), farizeji a zákonníci sa ho pýtali: „Prečo sa vaši učeníci nesprávajú podľa tradície starých ľudí, ale jedlo berú nečistými rukami?“ „.

Je nevyhnutné okamžite sa postaviť na stranu Ježiša, keď si prečítame o tomto spôsobe konania, ale skôr ako sa pustíme do škodlivej antipatie voči zákonníkom a farizejom, mali by sme si uvedomiť, že to, čo im Ježiš vyčíta, nie sú zákonníci a farizeji, ale pokušenie mať prístup k viere iba náboženskej povahy. Keď hovorím o „čisto náboženskom prístupe“, mám na mysli charakteristiku spoločnú pre všetkých mužov, v ktorej sú psychologické prvky symbolizované a vyjadrené rituálnymi a posvätnými jazykmi, presne náboženskými. Ale viera sa presne nezhoduje s náboženstvom. Viera je väčšia ako náboženstvo a nábožnosť.

Inými slovami, neslúži na zvládanie psychologických konfliktov, ktoré v sebe nosíme, tak ako to robí čisto náboženský prístup, ale slúži na rozhodujúce stretnutie s Bohom, ktorý je osobou, a nie iba morálnym alebo doktrínou. Jasné nepohodlie, ktoré majú títo zákonníci a farizeji, vyplýva zo vzťahu, ktorý majú so špinou a nečistotou. Stáva sa pre nich posvätným očistením, ktoré má do činenia so špinavými rukami, ale myslia si, že prostredníctvom tohto typu praxe môžu exorcovať všetok odpad, ktorý človek hromadí v srdci. V skutočnosti je ľahšie si umyť ruky ako konvertovať. Ježiš im chce povedať presne toto: nábožnosť nie je potrebná, ak je to spôsob, ako nikdy nezakúsiť vieru, teda to, na čom záleží. Je to len forma pokrytectva maskovaná ako posvätná. AUTOR: Don Luigi Maria Epicoco