Komentár k dnešnému evanjeliu 20. januára 2021 od Don Luigi Maria Epicoco

Scéna vyrozprávaná v dnešnom evanjeliu je skutočne významná. Ježiš vchádza do synagógy. Kontroverzná konfrontácia so spisovateľmi a farizejmi je teraz evidentná. Tentoraz sa však diatribe netýka teologických diskurzov ani interpretácií, ale konkrétneho utrpenia človeka:

"Bol tu človek, ktorý mal uschnutú ruku a sledovali ho, či ho v sobotu uzdravil a potom obvinil." Mužovi, ktorý mal zvädnutú ruku, povedal: „Choď do prostriedku!“

Zdá sa, že iba Ježiš berie utrpenie tohto človeka vážne. Všetci sa len obávajú, či majú pravdu. Trochu sa to podobá aj nám, ktorým sa stratí prehľad o tom, na čom záleží, kvôli nadšeniu chcieť mať pravdu. Ježiš ustanovuje, že východiskom musí byť vždy konkrétnosť tváre toho druhého. Existuje niečo väčšie ako ktorýkoľvek Zákon a je to človek. Ak to zabudnete, riskujete, že sa stanete náboženskými fundamentalistami. Fundamentalizmus nie je škodlivý iba vtedy, keď sa týka iných náboženstiev, je tiež nebezpečný, ak sa týka nášho. A fundamentalistom sa staneme, keď stratíme zo zreteľa konkrétne životy ľudí, ich konkrétne utrpenie, konkrétnu existenciu v konkrétnej histórii a v konkrétnom stave. Ježiš stavia ľudí do centra pozornosti a v dnešnom evanjeliu sa neobmedzuje iba na to, ale aj na výsluchy ostatných, ktoré vychádzajú z tohto gesta:

"Potom sa ich opýtal:« Je dovolené v sobotu robiť dobro alebo zlo, zachraňovať život alebo ho brať? Ale oni mlčali. A rozhorčene sa obzerajúc okolo seba, zarmútený tvrdosťou svojich sŕdc, povedal tomu mužovi: „Vystri ruku!“ Natiahol to a jeho ruka bola uzdravená. A farizeji okamžite vyšli s Herodiánmi a konali proti nemu radu, aby ho zabili “.

Bolo by pekné zamyslieť sa, kde sa v tomto príbehu nachádzame. Rozmýšľame ako Ježiš alebo ako zákonníci a farizeji? A predovšetkým si uvedomujeme, že Ježiš to všetko robí, pretože muž so zvädnutou rukou nie je cudzinec, ale som to ja, však ty?