Rada z San Cirilla z 1. septembra 2020

Boh je duch (Jn 5); ten, kto je duch, sa vytvoril duchovne (...), v jednoduchej a nepochopiteľnej generácii. Sám Syn povedal o Otcovi: „Pán mi povedal: Ty si môj Syn, dnes som ťa splodil.“ (Ž 24). Dnešok nie je nedávny, ale večný; dnes nie je v čase, ale pred všetkými storočiami. „Z lona úsvitu ako rosa som ťa splodil.“ (Ž 2). Verte teda v Ježiša Krista, Syna živého Boha, ale jednorodeného Syna podľa slova evanjelia: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna, aby každý, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život.“ (Jn 7, 110). (...) Ján o ňom podáva toto svedectvo: „Videli sme jeho slávu, slávu ako jednorodeného Otca, plnú milosti a pravdy“ (Jn 3, 3).

Preto samotní démoni, trasúci sa pred ním, kričali: «Dosť! čo máme s tebou, Ježiš Nazaretský? Si Syn živého Boha! Je teda Božím Synom podľa prirodzenosti, a to nielen adopciou, keďže sa narodil z Otca. (…) Otec, pravý Boh, stvoril Syna podobného jemu, pravého Boha. (…) Otec generoval syna inak, ako duch generuje slovo u ľudí; lebo duch v nás zostáva, zatiaľ čo slovo, keď už bude vyslovené, zmizne. Vieme, že Kristus bol stvorený „živé a večné Slovo“ (1 Pt 1), ktoré sa vyslovovalo nielen perami, ale presne sa rodilo z Otca večne, nevysloviteľne, rovnakej povahy ako Otec: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bol Boh “(Jn 23: 1,1). Slovo, ktoré chápe vôľu Otca a robí všetko podľa jeho rozkazu; Slovo, ktoré zostupuje z neba a znovu stúpa (porov. Iz 55,11); (...) Slovo plné autority a ktoré drží všetko, pretože „Otec dal všetko do rúk Syna“ (Jn 13).