Zahalený Kristus medzi históriou a legendou

Il Zahalený Kristus je to jeden z tých výtvorov, ktorý nás nenecháva bez dychu prilákať cestujúcich, obdivovateľov a turistov z celého sveta. Najslávnejšia plastika na svete po celé storočia poháňala početné legendy.

Zahalený Kristus, pretože 700 'je držaný v Kaplnka Sansevero Neapolu. Od roku 2006 je táto práca vyhlásená za pamätník symbol neapolského mesta. Sochárovi sa podarilo dať život soche v životnej veľkosti. Urobiť sochu jedinečnou svojho druhu je Velo priehľadný mramor pokrývajúci neživé telo Ježiša Krista. Záhadný princ Sansevero, Rimondo di Sangro, bol obdivovateľom umenia a bol to práve on, kto si objednal vytvorenie Zahaleného Krista.

Podľa legendy učil sochára Svätý martin kalcifikácia tkaniva v mramorových kryštáloch. Už roky to tak je nesprávne veril, že priehľadnosť rubáša je ovocie alchymistický mramorovania vyrobeného princom. Na sochu by umiestnil skutočný závoj, ktorý by sa časom nechal mramorovať chemickým procesom, čím by sa dalo žiť umeleckému dielu, ako ho poznáme dnes.

Záhady o autorstve majstrovského diela

Početné štúdie však odhalili záhadu: Giuseppe Sanmartino by v skutočnosti pracoval na jedinej Blocco z mramoru. V dokumente, ktorý je uložený v historickom archíve Banco di Napoli, je uvedená záloha päťdesiatich dukátov v prospech neapolského umelca, ktorú podpísal Raimondo di Sangro. Princ v zmluve píše: „A za mňa zaplatíte spomínaných päťdesiat dukátov Veľkolepému Giuseppe Sanmartinovi z dôvodu sochy Náš Pán mŕtvy zakrytý závojom z mramoru “. Princ tiež v listoch zaslaných fyzikovi Jean-Antoine Nolletovi popisuje priehľadný plášť ako „vyrobený z rovnakého bloku ako socha“.

Zahalený Kristus je klenot, ktorému vďačíme iba za veľmi inšpirovaný sekáč di Sanmartino a do dôvera ktoré mu udelil jeho klient. Stojíme preto pred prácou, ktorá je v niektorých ohľadoch božská a ktorá je rovnako realistická ako tak nehmatateľná.