„Zmluva Pána“ svätého Irenea, biskupa

Mojžiš v Deuteronómiu hovorí ľuďom: «Pán, náš Boh, s nami uzavrel zmluvu na Horebe. Pán nezaviedol túto zmluvu s našimi otcami, ale s nami, ktorí sme tu dnes všetci živí “(Dt 5-2).
Prečo potom neurobil zmluvu s ich otcami? Práve preto, že „zákon nie je tvorený pre spravodlivých“ (1 Tm 1: 9). Teraz boli ich otcovia spravodliví, tí, ktorí si do svojich sŕdc a duší vpísali cnosť Desatora, pretože milovali Boha, ktorý ich stvoril, a zdržali sa akejkoľvek nespravodlivosti voči svojim blížnym; preto nebolo potrebné ich napomínať nápravnými zákonmi, pretože v sebe niesli spravodlivosť zákona.
Ale keď táto spravodlivosť a láska k Bohu upadla do zabudnutia alebo skôr úplne vymrela v Egypte, Boh sa svojím veľkým milosrdenstvom voči ľuďom prejavil tým, že počul jeho hlas. Svojou mocou vyviedol ľud z Egypta, aby sa človek mohol opäť stať učeníkom a nasledovníkom Boha. Nepotrestaných potrestal, aby nepohrdli tým, ktorý ich stvoril.
Potom nakŕmil ľud mannou, aby dostali duchovný pokrm, ako povedal Mojžiš v Dt: „Kŕmil vás manou, ktorú ste nepoznali a ktorú nikdy nepoznali ani vaši otcovia, aby ste pochopili toho človeka nežije iba z chleba, ale z toho, čo vychádza z úst Pánových “(Dt 8).
Prikázal láske k Bohu a navrhol spravodlivosť, ktorá je dlžná blížnemu, aby človek nebol nespravodlivý a nedôstojný voči Bohu. Takto pripravil prostredníctvom Desatora človeka pre svoje priateľstvo a súlad s blížnym. To všetko prinieslo úžitok samotnému človeku bez toho, aby Boh od človeka niečo potreboval. Tieto veci potom človeka obohatili, pretože mu dali to, čo mu chýbalo, teda priateľstvo s Bohom, ale Bohu nič nepriniesli, pretože Pán nepotreboval lásku človeka.
Na druhej strane bol človek zbavený Božej slávy, ktorú si nemohol nijakým spôsobom osvojiť, iba prostredníctvom svojej pocty, ktorá mu patrí. A preto toto hovorí Mojžiš ľudu: „Vyberte si teda život, aby ste vy a vaši potomkovia žili, milovali Pána, svojho Boha, poslúchali jeho hlas a udržiavali sa s ním v jednote, pretože on je váš život a vaša dlhovekosť“ (Dt 30, 19-20).
S cieľom pripraviť človeka na tento život predniesol Pán sám slová Desatora pre všetkých bez rozdielu. Preto zostali s nami, keď dostali vývoj a obohatenie, už nie zmeny a škrty, keď prišiel v tele.
Pokiaľ ide o predpisy obmedzené na starodávny stav otroctva, boli predpísané osobitne Pánom ľuďom prostredníctvom Mojžiša spôsobom vhodným na ich vzdelávanie a výcvik. Sám Mojžiš hovorí: „Pán mi potom prikázal, aby som ťa učil zákonom a normám (porov. Dt 4, 5).
Z tohto dôvodu bolo to, čo im bolo dané za čas otroctva a čo do počtu, zrušené novým paktom slobody. Tieto nariadenia, ktoré sú inherentnej povahy a sú vhodné pre slobodných ľudí, sú spoločné pre všetkých a boli vyvinuté so širokým a veľkorysým darom poznania Boha Otca s výsadou adopcie ako dieťaťa, s udeľovanie dokonalej lásky a verné nasledovanie jeho Slova.