Duchovným svedectvom sv. Františka, ktorý je dobrým kresťanom

[110] Pán mi, brat František, prikázal, aby som začal konať pokánie takto: keď som bol v hriechu,
zdalo sa mi príliš trpké vidieť malomocných a sám Pán ma viedol medzi nich a použil som nad nimi milosrdenstvo. A
Keď som sa od nich vzdialil, to, čo sa mi zdalo horké, sa zmenilo na sladkosť mysle a tela. A potom som zostal a
málo a odišiel som zo sveta.
[111] A Pán mi dal takú vieru v kostoly, že som sa tak jednoducho modlil a povedal: Uctievame ťa, Pane
Ježišu Kriste, aj vo všetkých tvojich cirkvách, ktoré sú na celom svete, a dobrorečíme ti, lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.
( * 111 * ) Klaniame sa ti, Pane Ježišu Kriste,
tu a vo všetkých vašich kostoloch
ktorí sú na celom svete,
a žehnáme ti,
lebo svojím svätým krížom si vykúpil svet.

[112] Potom mi Pán dal a stále dáva takú veľkú vieru v kňazov, ktorí žijú podľa podoby svätca.
Rímskej cirkvi pre ich príkaz, že aj keď ma budú prenasledovať, chcem sa k nim uchýliť. A keby som mal toľko múdrosti ako Šalamún a keby som sa stretol medzi chudobnými kňazmi tohto sveta, v
farnosti, v ktorých žijú, nechcem kázať proti ich vôli.
[113] A týchto a všetkých ostatných sa budem báť, milovať a ctiť ako svojich pánov. A nechcem v nich brať do úvahy
hriech, lebo v nich spoznávam Božieho Syna a oni sú mojimi pánmi. A robím to kvôli veľmi vysokému Božiemu Synovi, nevidím na tomto svete nič iné telesné, ak nie jeho najsvätejšie telo a najsvätejšiu krv, ktoré prijímajú a oni sami podávajú iným.
[114] A chcem, aby tieto najsvätejšie tajomstvá boli nadovšetko ctené, uctievané a umiestnené na miestach
vzácny. A kdekoľvek nájdem rukopisy s jeho najsvätejšími menami a slovami na neslušných miestach, chcem ich zhromaždiť a modlím sa, aby boli pozbierané a umiestnené na slušnom mieste.
[115] A musíme ctiť a uctievať všetkých teológov a tých, ktorí spravujú najsvätejšie Božie slová, ako aj
tí, ktorí spravujú nášho ducha a život.
[116] Keď mi Pán dal bratov, nikto mi neukázal, čo mám robiť, iba sám Najvyšší
zjavil, že musím žiť podľa podoby svätého evanjelia. A mal som to napísané niekoľkými slovami a jednoducho a Pán pápež mi to potvrdil.
[117] A tí, čo prišli, aby prijali tento život, rozdali chudobným všetko, čo mohli.
uspokojili sa s jedinou sutanou, zaplátanou zvonku aj zvnútra, opaskom a nohavičkami. A viac sme mať nechceli.
[118] My klerici sme povedali úrad, v súlade s ostatnými klerikmi; laici hovorili Otčenáš a radi to robia
zastavili sme sa v kostoloch. A my sme boli negramotní a podriadení všetkým.
[119] A pracoval som rukami a chcem pracovať; a pevne chcem, aby všetci ostatní bratia pracovali na a
prácu, ktorá sa hodí k poctivosti. Nech sa tí, čo nevedia, učia nie z chamtivosti po odmene za prácu, ale nech idú príkladom a zaháľajú na uzde.
[120] Keď nám nie je daná odmena za prácu, utiekame sa k Pánovmu stolu a prosíme od dverí k dverám.
[121] Pán mi zjavil, že hovoríme tento pozdrav: "Pán ti daj pokoj!".
[122] Bratia by si mali dávať pozor, aby neprijali kostoly, chudobince a čokoľvek iné, čo je postavené
pre nich, keby neboli tak, ako sa patrí svätá chudoba, ktorú sme sľúbili v Regule, vždy ťa pohostiť
ako cudzinci a pútnici.
[123] Dôrazne prikazujem z poslušnosti všetkým bratom, nech sú kdekoľvek, aby sa neodvážili žiadať o žiaden list.
[privilégia] v rímskej kúrii, ani osobne, ani prostredníctvom tretej osoby, ani pre kostol, ani pre iné miesto, ani z dôvodov kázania, ani z dôvodu prenasledovania ich tiel; ale všade tam, kde nie sú vítaní, nech utekajú do inej krajiny konať pokánie s Božím požehnaním.
[124] A pevne chcem poslúchať generálneho ministra tohto bratstva a každého opatrovníka, ktorý sa mu páči.
prideliť mi. A tak chcem byť väzňom v jeho rukách, čo nemôžem prekročiť alebo urobiť za hranicu poslušnosti a jeho
bude, lebo on je môj pán.
[125] A hoci je to jednoduché a neduživé, predsa vždy chcem mať klerika, ktorý mi prednesie ofícium tak, ako je
predpísané v Pravidle.
126 A všetci ostatní bratia sú povinní takto poslúchať svojich opatrovníkov a vykonávať úrad podľa Reguly. A ak áno
našli bratov, ktorí nerecitovali ofícium podľa Reguly a v každom prípade to chceli zmeniť, alebo neboli
Katolíci, všetci bratia, nech sú kdekoľvek, sú zaviazaní poslušnosťou, kdekoľvek jedného z nich nájdu, odovzdať ho
uschovávateľ najbližšie k miestu, kde ho našli. A opatrovník je z poslušnosti pevne zaviazaný ho strážiť
prísne, ako človek vo väzení, dňom i nocou, takže mu to nemožno vziať z ruky, kým on
odovzdať osobne do rúk svojho ministra. A minister je z poslušnosti pevne zaviazaný nechať ho odprevadiť prostredníctvom takých bratov, ktorí ho ako väzňa vo dne v noci strážia, až kým ho neodovzdajú pánovi z Ostie, ktorý je pánom, ochrancom a opravovateľom. celé bratstvo.
[127] A bratia nech nehovoria: „Toto je iné pravidlo“ „Toto je iné pravidlo“, pretože toto je pripomienka,
napomenutie, napomenutie a môj testament, ktorý ja, malý brat František, dávam vám, moji blahoslavení bratia, pretože katolíckejšie zachovávame Regulu, ktorú sme sľúbili Pánovi.
[128] A generálny minister a všetci ostatní ministri a kustódi sú viazaní poslušnosťou nepridávať, resp.
neber si nič z týchto slov.
[129] A tento dokument by mali mať vždy pri sebe spolu s Pravidlom. A vo všetkých kapitolách, ktoré robia, keď čítajú
Pravidlo, čítajú aj tieto slová.
[130] A všetkým svojim bratom, duchovným a laikom, z poslušnosti pevne prikazujem, aby do Reguly nevkladali vysvetlenia a slovami: „Tak im treba rozumieť“ „Tak im treba rozumieť“ ; ale ako mi dal Pán, aby som hovoril a písal Regulu a tieto slová s jednoduchosťou a čistotou, snaž sa im jednoducho a bez komentára porozumieť a svätými skutkami ich zachovávať až do konca.
[131] A kto toto zachováva, nech je naplnený v nebi požehnaním najvyššieho Otca i na zemi.
naplnený požehnaním svojho milovaného Syna s najsvätejším Duchom Utešiteľom a so všetkými nebeskými mocnosťami a so všetkými svätými. A ja, malý brat Francesco, tvoj služobník, tak málo, ako len môžem, ti vo vnútri i navonok potvrdzujem toto najsvätejšie požehnanie. [Amen].