Ivan z Medžugoria opisuje svetlo, ktoré prichádza počas zjavenia Madony

Ivan, prežili veľké dni Medžugoria. Ako ste zažili tieto oslavy?
Keď sa oslavujú tieto skvelé dni, je to pre mňa vždy niečo zvláštne. Posledné dva dni slávnostným spôsobom boli vyvrcholením toho, čo sme začali s Novenou, aby sme sa pripravili na príchod Panny Márie. Všetkých týchto deväť dní malo veľkú úlohu pri príprave a čím bližšie sme sa dostali k 24. a 25. júnu, tým viac sa vo mne prebudilo všetko, čo sa stalo na začiatku zjavení. Takže som mal príležitosť znovu si spomenúť na všetko dobré, ale aj na prenasledovanie a neustále mučenie v tých rokoch komunizmu, keď sme trpeli strachom a neistotou a boli sme obťažovaní všetkými stranami.

Myslíte si, že to malo byť dnes?
Muselo to byť tak a nemohlo to byť inak. Všade bol tlak. Sám som sa cítil, akoby som bol v šoku. Bál som sa, čo sa stane. Videl som Madonnu, ale na druhej strane som si nebol úplne istý. Okamžite som tomu neveril. Druhý deň, keď sme začali hovoriť s Madonnou, bolo to jednoduchšie a bol som pripravený dať svoj život Madonne.

V deň výročia ma potešilo, že som mohol byť prítomný na zjavení, ktoré ste mali s Marijou. Zjavenie bolo o niečo dlhšie.
Stretnutie s Madonnou je niečo mimoriadne, mimoriadne. Včera v čase zjavenia nás prinútil spomenúť si na všetko, čo sa stalo na začiatku; veci, ktoré ma nenapadlo v posledných deviatich dňoch, keď som sa osobne pripravil na slávnostný príchod. Panna Mária nás prinútila vrátiť sa jej slovami a povedala nám: „Pamätajte na všetko, drahé deti, a najmä na tie konkrétne a ťažké dni“ Potom, po všetkom, čo pre nás bolo ťažké, hovoril o všetkom, čo bolo nádherné. Je to niečo úžasné a je to charakteristický znak matky, ktorá miluje všetky svoje deti.

Povedzte nám niečo o tom, čo pre vás bolo pekné ...
My šesť vizionárov sme zažili tieto prvé roky zjavení zvláštnym spôsobom. A to, čo sme prežili, zostáva medzi nami a Pannou Máriou. Vždy nás povzbudzoval a potešil svojimi slovami: „Neboj sa, drahé deti, vybral som si ťa a budem ťa chrániť“. V tých chvíľach pre nás boli tieto slová také dôležité, že bez týchto materských upokojujúcich slov by sme nemohli odolať. To nám Panna Mária vždy pripomína 24. a 25. júna a hovorí o tom s nami. Môžem povedať, že tieto dva dni nie sú normálne dni.

Ivan, sledoval som, ako sa pozeráš na zjavenie. Všimol som si, že pred zjavením je tvoja tvár úplne iná ako po ...
Vždy hovorím, že príchod Panny Márie je príchodom božského svetla na tento svet. Hneď ako príde Panna Mária, je úplne bežné, že nás toto božské svetlo osvetľuje, a vidíte zmenu na našich tvárach. Sme transformovaní vďaka príchodu božského svetla na Zemi, má to na nás vplyv.

Stále nám môžete povedať o tejto oblohe, tomto svetle?
Keď prichádza Panna Mária, vždy sa opakuje to isté: najprv svetlo prichádza a toto svetlo je znakom jeho príchodu. Po tom svetle príde Madona. Toto svetlo nemožno porovnávať so žiadnym iným svetlom, ktoré vidíme na Zemi. Za madonou môžete vidieť oblohu, ktorá nie je tak ďaleko. Nič necítim, vidím iba krásu svetla, oblohy, neviem ako to vysvetliť, mier, radosť. Najmä keď Panna Mária občas príde s anjelmi, táto obloha sa k nám blíži.

Chceli by ste tam zostať navždy?
Dobre si pamätám, keď ma Panna Mária raz viedla do neba a postavila ma na kopec. Vyzeralo to trochu ako byť na „modrom kríži“ a pod nami bola obloha. Panna Mária sa usmiala a spýtala sa ma, či tam chcem zostať. Odpovedal som: „Nie, nie, ešte nie, myslím, že ma stále potrebuješ, mami.“ Potom sa Panna Mária usmiala, otočila hlavu a vrátili sme sa na zem.

Sme s vami v kaplnke. Postavili ste túto kaplnku, aby ste mohli v čase zjavenia privítať pútnikov v súkromí a mať pokoj pri svojej osobnej modlitbe.
Kaplnka, ktorú som mal doteraz, bola v mojom dome. Bola to miestnosť, ktorú som zorganizoval na stretnutí s Madonnou. Miestnosť bola malá a pre tých, ktorí ma navštívili a chceli byť prítomní počas zjavenia, nebol dostatočný priestor. Preto som sa rozhodol postaviť väčšiu kaplnku, kde by som mohol prijať väčšiu skupinu pútnikov. Dnes som rád, že môžem prijať väčšie skupiny pútnikov, najmä zdravotne postihnutých. Ale táto kaplnka nie je určená len pre pútnikov, ale je aj miestom pre mňa, kde môžem spolu so svojou rodinou odísť do rohu duchovnosti, kde môžeme ruženec recitovať bez toho, aby nás niekto rušil. V kaplnke sa nenachádza žiadna blahoslavená sviatosť, slávia sa omše. Je to jednoducho miesto modlitby, kde môžete kľačať na lavičkách a modliť sa.

Vašou úlohou je modliť sa za rodiny a kňazov. Ako môžete pomôcť rodinám, ktoré sú dnes vo veľmi vážnom pokušení?
Dnes je situácia rodín veľmi ťažká, ale ja, ktorý vidím Madonnu každý deň, môžem povedať, že situácia nie je zúfalá. Panna Mária je tu už 26 rokov, aby nám ukázala, že neexistujú žiadne zúfalé situácie. Je Boh, viera, láska a nádej. Panna Mária si predovšetkým želá zdôrazniť, že tieto cnosti musia byť na prvom mieste v rodine. Kto môže dnes žiť bez nádeje? Nikto, dokonca ani tí, ktorí neveria. Tento materialistický svet ponúka rodinám veľa vecí, ale ak rodiny nerastú duchovne a netrávia časom modlitby, začína duchovná smrť. Človek sa však snaží nahradiť duchovné veci hmotnými vecami, ale je to nemožné. Panna Mária nás chce dostať z tohto pekla. Všetci dnes žijeme vo svete veľmi rýchlym tempom a je ľahké povedať, že nemáme čas. Viem však, že tí, ktorí niečo milujú, si na to tiež nájdu čas, preto ak chceme nasledovať posolstvá Panny Márie a jej posolstvá, musíme nájsť čas pre Boha, a preto sa rodina musí modliť každý deň, musíme mať trpezlivosť a neustále sa modliť. Dnes nie je ľahké zhromaždiť deti na spoločné modlitby so všetkým, čo majú. Nie je ľahké to všetko vysvetliť deťom, ale ak sa modlíme spoločne, deti pochopia, že je to dobrá vec.

V mojej rodine sa snažím prežiť určitú kontinuitu v modlitbe. Keď som so svojou rodinou v Bostone, modlíme sa skoro ráno, v poludnie a večer. Keď som tu v Medžugorí bez mojej rodiny, moja žena to robí s deťmi. Aby sme to dosiahli, musíme sa najprv v niektorých veciach prekonať, pretože máme svoje chute a túžby.

Keď sa vrátime unavení z domu, musíme sa predovšetkým venovať úplne spoločnému rodinnému životu. Koniec koncov, je to tiež práca rodinného muža. Nemusíme hovoriť: „Nemám čas, som unavený.“ My rodičia, ako hlavní členovia rodiny, musíme byť prví, musíme byť príkladom pre nás v komunite.

Na rodinu tiež pôsobia silné vplyvy zvonku: spoločnosť, ulica, nevera ... Rodina je na mnohých miestach prakticky zranená. Ako dnes manželia riešia manželstvo? Bez prípravy. Koľko z nich má osobné záujmy pri uzatváraní manželstva, osobných ambíciách? Za takýchto podmienok nie je možné vybudovať pevnú rodinu. Keď deti dorazí, veľa rodičov nie je pripravených ich vychovávať. Nie sú pripravení na nové výzvy. Ako môžeme ukázať deťom, čo je správne, ak sami nie sme pripravení sa to naučiť alebo by sme to vyskúšali? V správach Panna Mária vždy opakuje, že sa musíme modliť za svätosť v rodine. Dnes je svätosť v rodine taká dôležitá, pretože neexistuje živá cirkev bez živých a svätých rodín. Dnes sa rodina musí veľa modliť, aby sa mohla vrátiť láska, mier, šťastie a harmónia.

Čo myslíš na konci nášho rozhovoru pri príležitosti 26 rokov zjavení?
Počas všetkých týchto rokov sme spolu s Madonnou hovorili o mnohých veciach, ale Madona si želá uskutočniť s nami jej projekt a jej dizajn, ktoré sa ešte neskončili. Musíme sa naďalej modliť a nasledovať cestu, ktorú nám ukazujete. Aby sme boli skutočne živým znamením, nástrojom v jeho rukách a ja by som sa úplne ponúkol milosti Božej. Včera Panna Mária zdôraznila práve toto, keď povedala: „Otvorte sa milosti Božej!“. V evanjeliu sa hovorí, že duch je silný, ale telo je slabé. Preto musíme byť vždy otvorení duchu, aby sme nasledovali plán evanjelia, plán Panny Márie.