Jacov z Medžugoria „Videl som Pannu Máriu sedemnásť rokov každý deň“

JAKOV: Áno, v prvom rade chcem pozdraviť všetkých, ktorí sem dnes večer prišli a tiež tých, ktorí nás počúvajú. Ako už povedal otec Livio, nie sme tu na to, aby sme robili reklamu ani Medžugoriu, ani sebe, pretože reklamu nepotrebujeme a mne osobne sa to nepáči ani sebe, ani Medžugoriu. Dajme radšej poznať Pannu Máriu, a čo je ešte dôležitejšie, Ježišovo Slovo a to, čo Ježiš od nás chce. Minulý rok v septembri som bol v Amerike na modlitebných a svedeckých stretnutiach s ľuďmi.

OTEC LIVIO: Amerika v zmysle Spojených štátov...

JAKOV: Áno, bol som na Floride, spolu s Mirjanou, aby sme vydali svedectvo o zjaveniach. Večer pred Mirjaniným odchodom nás po modlitbách a rozhovoroch s veriacimi v rôznych kostoloch sprevádzal pán, ktorý nás pozval na stretnutie modlitebnej skupiny.

Išli sme tam bez toho, aby sme o niečom premýšľali a cestou sme žartovali a smiali sa mysliac si, že Amerika je veľmi veľká krajina a pre nás úplne nová. Takto som prišiel do domu, kde bolo prítomných veľa veriacich, počas spoločnej modlitby som prijal zjavenie.

Panna Mária mi povedala, že na druhý deň mi zverí desiate tajomstvo. Áno, momentálne som onemel... nemohol som nič povedať.
Napadlo mi, že len čo Mirjana dostala desiate tajomstvo, prestali pre ňu každodenné zjavenia a to isté bolo aj pre Ivanku. Ale Panna Mária nikdy nepovedala, že po desiatom tajomstve sa už nikdy nezjaví.

OTEC LIVIO: Takže ste dúfali...

JAKOV: V mojom srdci bol náznak nádeje, že sa Panna Mária opäť vráti, aj keď mi zverila desiate tajomstvo.

Hoci mi bolo tak zle, že som si začal myslieť: „Ktovie, ako na tom budem po...“, stále v mojom srdci bola tá malá nádej.

OTEC LIVIO: Ale nemohol si hneď rozpustiť pochybnosti, pýtajúc sa Panny Márie...

JAKOV: Nie, vtedy som nemohol nič povedať.

OTEC LIVIO: Rozumiem, Panna Mária vám nedovolí klásť jej otázky...

JAKOV: Nič viac som povedať nemohol. Z mojich úst nevyšlo ani slovo.

OTEC LIVIO: Ale ako ti to povedala? Bolo to vážne? Prísne?

JAKOV: Nie, nie, prihovoril sa mi potichu.

JAKOV: Keď sa zjavenie skončilo, vyšiel som von a začal som plakať, lebo som nemohol nič iné robiť.

OTEC LIVIO: Ktovie, s akou úzkosťou ste očakávali zjavenie nasledujúceho dňa!

JAKOV: Nasledujúci deň, na ktorý som sa pripravoval modlitbou, mi Panna Mária zverila desiate a posledné tajomstvo a povedala mi, že sa mi už nebude zjavovať každý deň, ale iba raz do roka.

OTEC LIVIO: Ako si sa cítil?

JAKOV: Myslím, že to bolo najhoršie obdobie v mojom živote, pretože zrazu mi napadlo toľko otázok. Kto vie, aký bude môj život teraz? Ako možem ist na?

JAKOV: Pretože môžem povedať, že som vyrastal s Pannou Máriou. Vídavam ju od svojich desiatich rokov a všetko, čo som sa v živote naučil o viere, o Bohu, o všetkom, som sa naučil od Panny Márie.

OTEC LIVIO: Vychoval ťa presne ako matku.

JAKOV: Áno, ako pravá mama. Ale nielen ako matka, ale aj ako priateľka: Panna Mária je vždy s vami podľa toho, čo v rôznych okolnostiach potrebujete.

V tej chvíli som sa ocitol v pozícii, že neviem, čo mám robiť. Ale potom je to Panna Mária, ktorá nám dáva toľko sily na prekonávanie ťažkostí, a v určitom bode som si myslel, že možno viac ako vidieť Pannu Máriu očami tela je správnejšie mať ju vo svojich srdciach. .

OTEC LIVIO: Samozrejme!

JAKOV: Pochopil som to neskôr. Pannu Máriu som videl viac ako sedemnásť rokov, ale teraz experimentujem a hovorím si, že možno je lepšie vidieť Pannu Máriu vnútorne a mať ju v srdci, ako ju vidieť očami.

OTEC LIVIO: Pochopenie, že môžeme nosiť Pannu Máriu vo svojom srdci, je nepochybne milosťou. Ale určite si tiež vedomý toho, že vidieť Matku Božiu každý deň viac ako sedemnásť rokov je milosť, ktorú v kresťanských dejinách okrem vás vidiacich malo len veľmi málo ľudí, ba nikto. Si si vedomý veľkosti tejto milosti?

JAKOV: Iste, myslím na to každý deň a hovorím si: „Ako môžem ďakovať Bohu za túto milosť, ktorá mi dáva, že môžem už sedemnásť rokov denne vidieť Pannu Máriu?“ Nikdy nebudem mať slová na vďaku Bohu za všetko, čo nám dal, nielen za dar vidieť Pannu Máriu na vlastné oči, ale aj za všetko ostatné, za všetko, čo sme sa od nej naučili.

OTEC LIVIO: Dovoľte mi dotknúť sa aspektu, ktorý sa vás týka viac osobne. Povedali ste, že Panna Mária je pre vás všetkým: matkou, priateľkou a učiteľkou. Ale v čase, keď ste mali každodenné zjavenia, zaujímal sa aj o vás a váš život?

JAKOV: Nie. Mnohí pútnici si myslia, že my, ktorí sme videli Pannu Máriu, sme privilegovaní, pretože sme sa jej mohli vypytovať na naše súkromné ​​veci a pýtať sa jej na radu, čo máme v živote robiť; ale Panna Mária sa k nám nikdy nesprávala inak ako ktokoľvek iný.