Jacov z Medžugoria vám porozpráva, ako sa naučil modliť s Pannou Máriou

OTEC LIVIO: No, Jakov teraz pozrime sa, aké posolstvá nám Panna Mária dala, aby nás viedla k večnej spáse. V skutočnosti niet pochýb o tom, že ako matka s nami bola taká dlhá, že nám pomáhala v ťažkom okamihu pre ľudstvo na ceste, ktorá vedie do neba. Aké sú správy, ktoré ti dala Panna Mária?

JAKOV: Toto sú hlavné správy.

OTEC LIVIO: Ktoré?

JAKOV: Sú to modlitba, pôst, obrátenie, pokoj a svätá omša.

OTEC LIVIO: Desať vecí o posolstve modlitby.

JAKOV: Ako všetci vieme, Panna Mária nás každý deň pozýva, aby sme recitovali tri časti ruženca. A keď nás pozýva modliť ruženec alebo všeobecne, keď nás pozýva modliť sa, chce, aby sme to urobili od srdca.
OTEC LIVIO: Čo si myslíte, že to znamená modliť sa srdcom?

JAKOV: Je to pre mňa ťažká otázka, pretože si myslím, že nikto nedokáže opísať modlitbu srdcom, ale len to skúste.

OTEC LIVIO: Preto je skúsenosťou skúsiť to.

JAKOV: Vlastne si myslím, že keď cítime potrebu v našom srdci, keď cítime, že naše srdce potrebuje modlitbu, keď cítime radosť z modlitby, keď cítime pokoj v modlitbe, potom sa modlíme srdcom. Nesmieme sa však modliť, akoby to bola povinnosť, pretože Panna Mária nikoho nenúti. V skutočnosti, keď sa objavila v Medžugorí a požiadala o dodržiavanie posolstiev, nepovedala: „Musíte ich prijať“, ale vždy ju pozvala.

OTEC LIVIO: Cítite sa trochu Jacov Panny Márie sa modlí?

JAKOV: Určite.

OTEC LIVIO: Ako sa modlíte?

JAKOV: Určite sa modlíte k Ježišovi, pretože ...

OTEC LIVIO: Ale nevideli ste ju nikdy?

JAKOV: Vždy sa s nami modlíš, náš Otec a Sláva Otcovi.

OTEC LIVIO: Myslím, že sa modlíš veľmi zvláštnym spôsobom.

JAKOV: Áno.

OTEC LIVIO: Pokúste sa popísať, ako sa modlí. Viete, prečo sa vás pýtam na túto otázku? Pretože Bernadette bola taká ohromená, ako Panna Mária urobila znamenie svätého kríža, že keď jej povedali: „Ukáž nám, ako Panna robí znamenie kríža“, odmietla povedať: „Je nemožné urobiť znamenie svätého kríža ako to robí svätá Panna “. Preto vás žiadam, aby ste sa pokúsili, ak je to možné, povedať, ako sa madona modlí.

JAKOV: Nemôžeme, pretože v prvom rade nie je možné reprezentovať hlas Madony, ktorý je krásny. Ďalej je krásny aj spôsob, akým Panna Mária vyslovuje tieto slová.

OTEC LIVIO: Chceš tým povedať Otcovi slová slávy a slávy?

JAKOV: Áno, prehlasuje ich sladkosťou, ktorú nemôžete opísať, do tej miery, že ak ju budete počúvať, potom sa budete chcieť modliť tak, ako to robí Panna Mária.

OTEC LIVIO: Mimoriadne!

JAKOV: Hovoria: „Toto je modlitba srdcom! Kto vie, kedy sa tiež modlím tak, ako to robí Panna Mária “.

OTEC LIVIO: Modlí sa Panna Mária srdcom?

JAKOV: Určite.

OTEC LIVIO: Aj vy, vidiac modlitbu Madony, ste sa naučili modliť?

JAKOV: Naučil som sa trochu modliť, ale nikdy sa nebudem môcť modliť ako Panna Mária.

OTEC LIVIO: Áno, samozrejme. Panna Mária je telo modlitby.

OTEC LIVIO: Aké iné modlitby okrem nášho Otca a Slávy Otcovi povedal? Počul som, zdá sa mi, že od Vicka, ale nie som si istý, že pri niektorých príležitostiach recitoval Kréda.

JAKOV: Nie, Panna Mária so mnou nie.

OTEC LIVIO: S tebou, však? Nikdy?

JAKOV: Nie, nikdy. Niektorí z nás vizionárov sa spýtali Panny Márie, aká je jej najobľúbenejšia modlitba, a ona odpovedala: „Krédo“.

OTEC LIVIO: The Creed?

JAKOV: Áno, Krédo.

OTEC LIVIO: Nevideli ste nikdy Pannu Máriu, aby znamenala svätý kríž?

JAKOV: Nie, rovnako ako ja.

OTEC LIVIO: Je zrejmé, že príklad, ktorý nám dal v Lurdoch, musí stačiť. Potom, okrem nášho Otca a slávy Otcovi, nehovoril si o modlitbách s Pannou Máriou. Ale počúvajte, nikdy Panna Mária nikdy ne recitovala Ave Maria?

JAKOV: Nie. Na začiatku sa to zdalo divné a pýtali sme sa sami seba: „Ale prečo Ave Maria nehovorí?“. Raz, počas zjavenia, potom, čo som recitoval nášho Otca spolu s Pannou Máriou, som pokračoval s Zdravou Máriou, ale keď som si uvedomil, že Panna Mária namiesto toho recitoval slávu Otcovi, zastavil som sa a pokračoval som s ňou.

OTEC LIVIO: Počúvajte, Jakov, čo iné by ste mohli povedať o veľkej katechéze, ktorú nám Panna Mária ponúkla na modlitbu? Aké ponaučenia ste si z toho vyvodili pre svoj život?

JAKOV: Myslím si, že modlitba je pre nás niečo zásadné. Staňte sa ako jedlo pre náš život. Pred všetkými otázkami, ktoré sa pýtame na zmysel života, som sa zmienil aj ja: Myslím, že na svete nie je nikto, kto by sa nikdy na seba nepýtal. Odpovede môžeme mať iba v modlitbe. Celú tú radosť, ktorú hľadáme v tomto svete, môžeme mať iba v modlitbe.

OTEC LIVIO: Je to pravda!

JAKOV: Naše rodiny ich môžu mať len zdravé s modlitbou. Naše deti vyrastajú zdravo iba modlitbou.
OTEC LIVIO: Koľko majú vaše deti?

JAKOV: Moje deti sú staré päť rokov, tri roky a jeden dva a pol mesiaca.

OTEC LIVIO: Už ste sa naučili modliť sa päť rokov?

JAKOV: Áno, Ariadne sa dokáže modliť.

OTEC LIVIO: Aké modlitby ste sa naučili?

JAKOV: Nateraz náš Otec, Zdravas Mária a Sláva Otcovi.

OTEC LIVIO: Modlíte sa sám alebo s vami v rodine?

JAKOV: Modlite sa s nami, áno.

OTEC LIVIO: Aké modlitby hovoríš v rodine?

JAKOV: Modlime sa ruženec.

OTEC LIVIO: Každý deň?

JAKOV: áno a tiež „sedem Pater, Ave a Gloria“, ktoré keď deti chodili do postele, konali sme spolu s ich matkou.

OTEC LIVIO: Nevymýšľajú deti nejaké modlitby?

JAKOV: Áno, niekedy ich necháme modliť sa. Pozrime sa, čo chcú povedať Ježišovi alebo Panne Márii.

OTEC LIVIO: Hovoria tiež spontánne modlitby?

JAKOV: Spontánne, práve vynájdené nimi.

OTEC LIVIO: Samozrejme. Aj malé tri roky?

JAKOV: Trojročný sa trochu hnevá.

OTEC LIVIO: Ach áno? Máte nejaké vtipky?

JAKOV: Áno, keď jej hovoríme: „Teraz sa musíme trochu modliť“

OTEC LIVIO: Takže na tom trváš?

JAKOV: Myslím si, že najdôležitejšie je, aby deti dostali príklad v rodine.

OTEC LIVIO: príklad dokáže viac ako akékoľvek slová.

JAKOV: Nemôžeme ich nútiť, pretože trojročným deťom nemôžete povedať: „Sadnite si tu štyridsať minút,“ pretože to neprijmú. Ale myslím si, že deti by mali vidieť príklad modlitby v rodine. Potrebujú vidieť, že Boh existuje v našej rodine a že Mu venujeme svoj čas.

OTEC LIVIO: Samozrejme a v každom prípade musia rodičia, príkladom a vyučovaním, začať s deťmi, keď sú veľmi malé.

JAKOV: Ale určite. Od malička im musíme dať vedieť Boha, poznať Madonu a rozprávať sa s nimi o Madone ako o ich matke, ako sme o nej hovorili predtým. Dieťa musí cítiť, že „Madona“ je jeho matka, ktorá je v nebi a ktorá mu chce pomôcť. Deti však tieto veci potrebujú vedieť od začiatku.

JAKOV: Poznám veľa pútnikov, ktorí prichádzajú do Medžugoria. Pýtajú sa sami seba po dvadsiatich či tridsiatich rokoch: „Prečo sa moje deti nemodlia?“. Ale ak sa ich opýtate: „Modlili ste sa niekedy ako rodina?“, odpovedia nie. Ako teda môžete očakávať od dvadsať alebo tridsaťročného dieťaťa, že sa bude modliť, keď nikdy nezažilo modlitbu v rodine a nikdy nepočulo, že Boh v rodine existuje?

OTEC LIVIO: Z posolstiev jasne vyplýva veľký záujem Panny Márie o rodinnú modlitbu. Môžete vidieť, ako veľmi na tomto bode trvá.

JAKOV: Určite, lebo si myslím, že všetky problémy, ktoré máme v rodine, riešime len modlitbou. Modlitba je to, čo udržuje rodinu zjednotenú a vyhýba sa všetkým tým odlúčeniam, ku ktorým dnes dochádza krátko po svadbe.

OTEC LIVIO: Bohužiaľ je to veľmi smutná realita

JAKOV: Prečo? Pretože neexistuje Boh, pretože v rodinách nemáme hodnoty. Ak máme Boha,

v rodinách sú hodnoty. Niektoré problémy, o ktorých si myslíme, že sú vážne, sa dajú minimalizovať, ak ich dokážeme vyriešiť spoločne, postaviť sa pred kríž a prosiť Boha o milosť. Riešia sa spoločnou modlitbou.

OTEC LIVIO: Vidím, že ste dobre prijali pozvanie Panny Márie na rodinnú modlitbu.

OTEC LIVIO: Počúvaj, ako ťa Madona priviedla k objaveniu Ježiša, Eucharistie a svätej omše?

JAKOV: Tak, ako som povedal, ako matka. Pretože ak sme mali ten dar od Boha vidieť Madonu, museli sme tiež prijať to, čo nám Madona hovorila. Nemôžem povedať, že hneď od začiatku bolo všetko jednoduché. Keď máte desať rokov a Panna Mária vám povie, aby ste sa modlili tri ružence, pomyslíte si: „Ach, matka, ako sa môžem pomodliť tri ružence?“. Alebo vám povie, aby ste išli na omšu a v prvých dňoch sme boli v kostole šesť alebo sedem hodín. Keď som išiel do kostola, videl som svojich priateľov hrať futbal na ihriskách a raz som si povedal: „Ale prečo by som nemohol hrať aj ja?“. Ale teraz, keď premýšľam o tých chvíľach a uvažujem o všetkom, čo som dostal, ľutujem, že som si to myslel, čo i len raz.

OTEC LIVIO: Pamätám si, že keď som v roku 1985 prišiel do Medžugoria, okolo štvrtej ste už boli v Marijinom dome, aby ste ju počkali a išli spolu do kostola na ružence, zjavenie a svätú omšu. Vrátili sme sa večer okolo deviatej. V praxi bolo vaše dopoludnie venované škole a popoludnie bolo venované domácim úlohám a modlitbe, nehovoriac o stretnutiach s pútnikmi. Na desaťročné dieťa to nie je zlé.

JAKOV: Keď však poznáte lásku Madony, keď pochopíte, ako veľmi vás Ježiš miluje a koľko pre vás urobil, potom aj vy odpovedajte s otvoreným srdcom.

JAKOV: Iste, za naše hriechy.

OTEC LIVIO: Aj pre moje a vaše.

JAKOV: Pre moje aj pre ostatných.

OTEC LIVIO: Samozrejme. Počúvaj, Marija a Vicka pri viacerých príležitostiach povedali, že Panna Mária ti na Veľký piatok ukázala Ježiša. Videli ste to aj vy?

JAKOV: Áno, bolo to jedno z prvých vystúpení.

OTEC LIVIO: Ako si to videl?

JAKOV: Videli sme Ježiša trpieť. videli sme ho do polovice dĺžky. Veľmi na mňa zapôsobilo... Viete, keď vám rodičia hovoria, že Ježiš zomrel na kríži, že Ježiš trpel a že aj my, ako hovoríme deťom, sme ho nechali trpieť, keď sme neboli dobrí a neposlúchali svoje rodičia? No, keď vidíš, že Ježiš naozaj takto trpel, potom ti je ľúto aj tých najmenších krivd, ktoré si vo svojom živote urobil, dokonca aj tých maličkých, že si možno bol nevinný alebo si ich spravil nevinne... v tej chvíli ti je za všetkým ľúto.

OTEC LIVIO: Zdá sa mi, že by vám pri tej príležitosti Panna Mária povedala, že Ježiš trpel za naše hriechy?

OTEC LIVIO: Nemali by sme na to zabúdať.

JAKOV: Ale najviac trpíš tým, že mnohí, žiaľ, stále spôsobujú, že Ježiš trpí svojimi hriechmi.

OTEC LIVIO: Od tajomstva umučenia prejdeme k tajomstvu Vianoc. Je pravda, že ste videli Ježiška hneď, ako sa narodilo?

JAKOV: Áno, každé Vianoce.

OTEC LIVIO: Keď si minulé Vianoce prvýkrát videl Madonu, po tom dvanástom septembri, v ktorom ti dala desiate tajomstvo, zjavila sa ti Madona znova s ​​Dieťaťom?

JAKOV: Nie, prišla sama.

OTEC LIVIO: Prišla sama, bez Dieťaťa?

JAKOV: Áno.

OTEC LIVIO: Keď ste dostávali každodenné zjavenia, prichádzali ste každé Vianoce s Ježiškom?

JAKOV: Áno, prišiel s Ježiškom.

OTEC LIVIO: A aké bolo Ježiško?

JAKOV: Ježiška nebolo veľa vidieť, lebo Panna Mária ho vždy zakrývala svojím závojom.

OTEC LIVIO: S jej závojom?

JAKOV: Áno.

OTEC LIVIO: Takže ste ho nikdy poriadne nevideli?

JAKOV: Ale to, čo je najnežnejšie, je práve láska Madony k tomuto Synovi.

OTEC LIVIO: Zasiahla vás Máriina materinská láska k Ježišovi?

JAKOV: Keď vidíte lásku Madony k tomuto Synovi, okamžite cítite lásku Madony k vám.
OTEC LIVIO: Teda z lásky, ktorú Madona prechováva k Dieťaťu Ježišovi, ktorú cítite...

JAKOV: A tiež ako drží toto Dieťa...

OTEC LIVIO: Ako ho držíte?

JAKOV: Tak, že okamžite pocítiš lásku, ktorú k tebe má.

OTEC LIVIO: Som obdivovaný a zasiahnutý tým, čo ste povedali. Teraz sa však vráťme k téme modlitby.

Svätá omša

OTEC LIVIO: Prečo podľa vás Madone tak záleží na svätej omši?

JAKOV: Myslím si, že počas svätej omše máme všetko, všetko prijímame, lebo Ježiš je prítomný.Pre každého kresťana by mal byť Ježiš stredobodom jeho života a spolu s ním by sa ním mala stať aj samotná cirkev. To je dôvod, prečo nás Panna Mária pozýva ísť na svätú omšu a prikladá tomu takú dôležitosť.
OTEC LIVIO: Je pozvanie Madony len na sviatočnú svätú omšu alebo aj na každodennú svätú omšu?

JAKOV: Aj v pracovných dňoch, ak sa dá. Áno.

OTEC LIVIO: Niektoré posolstvá Panny Márie pozývajú aj na spoveď. Panna Mária s tebou nikdy nehovorila o spovedi?

JAKOV: Panna Mária povedala, že sa musíme spovedať aspoň raz za mesiac. Na tejto zemi nie je žiadny muž, ktorý by sa nemusel spovedať, pretože, hovorím o mojej skúsenosti, keď sa priznáte, cítite sa skutočne čisto vo svojom srdci, cítite sa ľahšie. Pretože keď ideš za kňazom a ospravedlňuješ sa Pánovi, Ježišovi aj za tie najmenšie hriechy, sľubuješ a snažíš sa ich už neopakovať, vtedy sa ti dostáva odpustenia a cítiš sa čistý a ľahký.

OTEC LIVIO: Mnohí sa spovedi vyhýbajú touto výhovorkou: „Prečo sa musím spovedať kňazovi, keď sa môžem zo svojich hriechov vyspovedať priamo Bohu?“

JAKOV: Myslím si, že tento postoj závisí od toho, že dnes, žiaľ, mnohí ľudia stratili úctu ku kňazom. Nechápali, že tu na tejto zemi kňaz predstavuje Ježiša.

JAKOV: Mnohí kritizujú kňazov, ale nechápu, že aj kňaz je človek ako my všetci. Kritizujeme ho namiesto toho, aby sme sa s ním porozprávali a pomohli mu svojimi modlitbami. Panna Mária to povedala mnohokrát

musíme sa modliť za kňazov, práve preto, aby sme mali svätých kňazov, preto sa musíme modliť za nich, namiesto toho, aby sme ich kritizovali. Často som počul, ako sa pútnici sťažujú: „Môj farár toto nechce, môj farár tamto... Môj farár sa nechce modliť...“. Ale choď a porozprávaj sa s ním, opýtaj sa ho, prečo sa to deje, modli sa za svojho farára a nekritizuj ho.

JAKOV: Naši kňazi potrebujú našu pomoc.

OTEC LIVIO: Takže nás Madona opakovane nabádala, aby sme sa modlili za kňazov?

JAKOV: Áno, veľakrát. Najmä prostredníctvom Ivana nás Panna Mária pozýva modliť sa za kňazov.

OTEC LIVIO: Počuli ste už niekedy osobne Pannu Máriu, aby vás pozývala modliť sa za pápeža?

JAKOV: Nie, mne to nikdy nepovedal, ale ostatným áno.

OTEC LIVIO: Aké je najdôležitejšie posolstvo po modlitbe?

JAKOV: Panna Mária nás tiež žiada o pôst.

OTEC LIVIO: Aký druh rýchlo sa pýtaš?

JAKOV: Panna Mária nás žiada, aby sme sa v stredu a piatok postili na chlieb a vodu. Keď nás však Panna Mária žiada, aby sme sa postili, chce, aby sa to naozaj stalo s láskou k Bohu. Nehovoríme, ako často sa stáva: „Ak sa postím, cítim sa zle“ alebo ak sa postním len rýchlo, je lepšie nerobiť to. S srdcom sa musíme skutočne postiť a obetovať.

Je veľa chorých, ktorí sa nemôžu postiť, ale môžu ponúknuť niečo, k čomu sú najviac pripútaní. Ale treba to robiť naozaj s láskou.

Pri pôste je iste aj trochu obety, ale ak sa pozrieme na to, čo pre nás Ježiš urobil, čo pre nás všetkých vytrpel, ak sa pozrieme na jeho poníženia, aký je náš pôst? Je to len maličkosť.

Myslím si, že sa musíme snažiť pochopiť niečo, čo, žiaľ, mnohí z nás ešte nepochopili: keď sa postíme alebo keď sa modlíme, v prospech koho to robíme?

Ak sa nad tým zamyslíme, robíme to pre seba, pre svoju budúcnosť, dokonca aj pre svoje zdravie. Niet pochýb o tom, že všetky tieto veci sú pre náš prospech a našu spásu.

Často to hovorím pútnikom: Panna Mária je dokonale v nebi a nemusí ísť dole na zem. Chce nás všetkých zachrániť, pretože jej láska k nám je obrovská.

Musíme Panne Márii pomôcť, aby sme sa mohli zachrániť.

Preto musíme prijať to, čo nás vo svojich správach pozýva.

OTEC LIVIO: V tom, čo hovoríš, je niečo, čo ma veľmi zaráža. To znamená jasnosť, s akou ste pochopili, že prítomnosť Madony tak dlho medzi nami má za konečný cieľ večnú spásu duší. Celý plán vykúpenia je orientovaný na tento konečný cieľ. V skutočnosti nie je nič dôležitejšie ako spása našej duše. No zaráža ma to a v určitom zmysle ma poučuje, že 28-ročný chlapec to pochopil, zatiaľ čo mnohí kresťania, vrátane niektorých kňazov, to možno ešte nepochopili tak, ako by mali.

JAKOV: Určite. Pochopil som to, pretože Panna Mária prichádza práve z tohto dôvodu, aby nás zachránila, aby nás zachránila, aby zachránila naše duše. Potom, keď spoznáme Boha a jeho lásku, potom aj my môžeme pomôcť Panne Márii zachrániť mnohé duše.

OTEC LIVIO: Samozrejme, musíme byť nástrojmi v jeho rukách na večnú spásu duší našich bratov.

JAKOV: Áno, jeho nástroje určite.

OTEC LIVIO: Keď teda Panna Mária hovorí: „Potrebujem ťa“, hovorí to v tomto zmysle?

JAKOV: Hovorí to v tomto zmysle. Musíme však pochopiť, že na to, aby sme boli príkladom pre ostatných, aby sme pomohli zachrániť iné duše, musíme byť prví, ktorí boli spasení, musíme byť prví, ktorí prijali posolstvá Panny Márie. Potom ich musíme prežiť v našich rodinách a pokúsiť sa obrátiť našu rodinu, naše deti a potom všetko ostatné, celý svet.

Najdôležitejšie je nikoho nenútiť, lebo bohužiaľ mnohí sa hádajú o Bohu, ale Boh v argumentoch nie je, Boh je láska a keď hovoríme o Bohu, musíme o tom hovoriť s láskou, bez toho, aby sme niekoho nútili.

OTEC LIVIO: Samozrejme, musíme vydávať svoje svedectvo radostným spôsobom.

JAKOV: Určite, aj v ťažkých časoch.

OTEC LIVIO: Čo žiada Madona po posolstvách modlitby a pôstu?

JAKOV: Panna Mária nám hovorí, aby sme sa obrátili.

OTEC LIVIO: Čo je podľa vás obrátenie?

JAKOV: Je ťažké hovoriť o konverzii. Obrátenie je poznať niečo nové, cítiť, ako sa naše srdce napĺňa niečím novým a viac, aspoň tak to bolo pre mňa, keď som stretla Ježiša.Poznala som ho vo svojom srdci a zmenila som svoj život. Vedel som niečo viac, krásnu vec, spoznal som novú lásku, spoznal som ďalšiu radosť, ktorú som predtým nepoznal. Podľa mojich skúseností ide o konverziu.

OTEC LIVIO: Takže my, ktorí už veríme, musíme tiež konvertovať?

JAKOV: Určite aj my sa musíme obrátiť, otvoriť svoje srdcia a prijať a prijať Ježiša.. Najdôležitejšie pre každého pútnika je práve obrátenie, zmena v živote človeka. Žiaľ, mnohí, keď prídu do Medžugoria, hľadajú predmety, ktoré by si kúpili a vzali si ich domov. Kupujú si ružence alebo biele Madony (ako tá, čo plakala v Civitavecchii).

Ale vždy hovorím pútnikom, že to najkrajšie, čo si z Medžugoria odniesť domov, sú posolstvá Panny Márie. Toto je najvzácnejší suvenír, ktorý môžu priniesť. Je zbytočné nosiť si domov ružence, madony a krucifixy, ak sa potom nemodlíme ruženec alebo nikdy nepokľakneme v modlitbe pred krucifixom. To je najdôležitejšie: niesť posolstvá Panny Márie. Toto je najväčší a najkrajší suvenír z Medžugoria.

OTEC LIVIO: Od koho si sa naučil modliť sa pred krížom?

JAKOV: Panna Mária nás mnohokrát žiadala, aby sme sa modlili pred krížom. Áno, myslím si, že si musíme uvedomiť, čo sme urobili, čo ešte robíme, ako nechávame Ježiša trpieť.

OTEC LIVIO: Ovocím obrátenia je pokoj.

JAKOV: Áno, mier. Panna Mária, ako vieme, sa predstavila ako Kráľovná pokoja. Už na tretí deň cez Mariju Panna Mária na hore trikrát zopakovala „Pokoj“ a vyzvala nás, neviem koľkokrát vo svojich posolstvách, aby sme sa modlili za pokoj.

OTEC LIVIO: O akom mieri chce Madonna hovoriť?

JAKOV: Keď nás Panna Mária pozýva modliť sa za pokoj, v prvom rade musíme mať pokoj v srdci, pretože ak nemáme pokoj v srdci, nemôžeme sa za pokoj modliť.

OTEC LIVIO: Ako máš pokoj v srdci?

JAKOV: Mať Ježiša a prosiť Ježiša, ako sme už povedali, keď sme hovorili o detskej modlitbe, keď sa deti modlia nevinne, každý svojimi slovami. Už som povedal, že modlitba nie je len modlitba „Otče náš“, „Zdravas Mária“ a „Sláva Otcu“. Naša modlitba je aj naším rozhovorom s Bohom.Prosíme Boha o pokoj v našom srdci, prosíme ho, aby ho cítil v našom srdci, pretože len Ježiš je ten, ktorý nám prináša pokoj. Len cez neho môžeme spoznať pokoj v našich srdciach.

OTEC LIVIO: Takže Jakov, ak sa človek nevráti k Bohu, nemôže mať pokoj. Bez obrátenia niet pravého pokoja, pokoja, ktorý pochádza od Boha a ktorý dáva toľko radosti.

JAKOV: Určite. Tak to je. Ak sa chceme modliť za mier vo svete, musíme mať najprv pokoj v sebe a potom pokoj v našich rodinách a potom sa modliť za mier v tomto svete. Keď hovoríme o svetovom mieri, všetci vieme, akú potrebu mieru tento svet potrebuje, so všetkým, čo sa deje každý deň. Ako však Panna Mária veľakrát povedala, vy so svojou modlitbou a pôstom môžete dosiahnuť všetko. Môžete dokonca zastaviť vojny. Toto je jediná vec, ktorú môžeme urobiť.

OTEC LIVIO: Počúvaj Jakov, prečo si myslíš, že tam Madonna bola tak dlho? Prečo sa stále zdržiava tak dlho?

JAKOV: Nikdy som si túto otázku nekládol a cítim sa zle, keď mi ju položí. Vždy hovorím, aby som Pannu Máriu oslovil týmito slovami: „Ďakujem ti Madonna, že si s nami strávila toľko času a ďakujem ti, pretože je to veľká milosť, ktorú môžeme mať“.

OTEC LIVIO: Je to nepochybne veľká milosť.

JAKOV: Je to veľká milosť, ktorá je nám daná a v skutočnosti sa cítim zle, keď sa ma pýtajú na túto otázku. Musíme ďakovať Bohu a prosiť Ho, aby Panna Mária zostala s nami ešte dlho.

OTEC LIVIO: Je normálne, že takýto nový zásah spolu s vďačnosťou vzbudzuje aj úžas. Niekedy sa pýtam, či sa to nedeje preto, lebo svet extrémne potrebuje pomoc Panny Márie.

JAKOV: Áno, naozaj. Ak sa pozrieme na to, čo sa deje: zemetrasenia, vojny, odlúčenia, drogy, potraty, vidíme, že tieto veci sa možno nikdy nestali ako dnes a myslím si, že tento svet nikdy nepotreboval Ježiša tak, ako v tejto chvíli. Panna Mária prišla z tohto dôvodu a zostáva z tohto dôvodu. Musíme ďakovať Bohu, pretože ju posiela, aby nám opäť ponúkla možnosť obrátiť sa.

OTEC LIVIO: Pozrime sa trochu na budúceho Jakova. Pri pohľade do budúcnosti má Panna Mária vyjadrenia, ktoré otvárajú srdce nádeji. V posolstvách z 25. dňa v mesiaci uvádzate, že chcete s nami vybudovať nový svet mieru a hovoríte, že ste netrpezliví na uskutočnenie tohto projektu. Myslíte, že sa mu to podarí?

JAKOV: S Bohom je všetko možné.

OTEC LIVIO: Je to veľmi evanjeliová odpoveď!

JAKOV: U Boha je všetko možné, ale závisí to aj od nás. Vždy mi napadne jedna vec. Viete, že v Bosne a Hercegovine nás Panna Mária pred vypuknutím vojny pozvala desať rokov modliť sa za mier.

OTEC LIVIO: Od 26. júna 1981, v deň, keď Panna Mária plakala a odovzdala posolstvo mieru Mariji, do 26. júna 1991, v deň, keď vypukla vojna, je to presne desať rokov.

JAKOV: Mnoho rokov sa ľudia čudovali, prečo tento záujem o mier. Ale keď vypukla vojna, povedali: "Preto nás pozval." Či však vojna nevypukla, záležalo na nás. Panna Mária nás pozýva, aby sme jej pomohli toto všetko zmeniť.

OTEC LIVIO: Musíme urobiť svoju časť.

JAKOV: Ale nesmieme čakať do poslednej chvíle a povedať: „Preto nás Panna Mária zavolala“. Myslím, že aj dnes sa, žiaľ, mnohí z nás čudujú, čo bude v budúcnosti, ktovie, aké tresty nám Boh udelí a veci tohto druhu...

OTEC LIVIO: Hovorila Panna Mária niekedy o konci sveta?

JAKOV: Nie a ani tie tri dni tmy a preto nesmiete pripravovať jedlo ani sviečky. Niektorí ľudia sa ma pýtajú, či cítim bremeno uchovávania tajomstiev. Myslím si však, že každý, kto spoznal Boha, objavil jeho lásku a nosí Ježiša vo svojom srdci, by sa nemal ničoho báť a mal by byť pripravený na Boha v každom okamihu svojho života.

OTEC LIVIO: Ak je Boh s nami, nesmieme sa ničoho báť, tým menej stretnutia s ním.

JAKOV: Boh nás môže povolať v každom okamihu nášho života.

OTEC LIVIO: Samozrejme!

JAKOV: Nemusíme sa pozerať dopredu o desať či päť rokov.

OTEC LIVIO: Môže to byť aj zajtra.

JAKOV: Musíme byť na neho vždy pripravení.