Vizionárka Medžugoria Vicka opisuje svoju cestu k posmrtnému životu s Madonnou

Otec Livio: Povedzte mi, kde ste a kedy ste boli.

Vicka: Boli sme v malom dome Jakova, keď prišla Madona. Bolo popoludnie okolo 15,20:15,20. Áno, bolo to XNUMX.

Otec Livio: Nečakali ste na zjavenie Madony?

Vicka: Nie. Jakov a ja sme sa vrátili do Citlukovho domu, kde bola jeho mama (Poznámka: Jakovova mama je teraz mŕtva). V Jakovovom dome je spálňa a kuchyňa. Jej mama odišla na niečo pripraviť, pretože o niečo neskôr sme mali ísť do kostola. Kým sme čakali, Jakov a ja sme sa začali pozerať na fotoalbum. Zrazu Jakov vyšiel z pohovky predo mnou a uvedomil som si, že Madona už prišla. Okamžite nám povedal: „Vy, Vicka, a vy, Jakov, choďte so mnou, aby ste videli neba, očistca a peklo“. Povedal som si: „Dobre, ak to chce Panna Mária“. Jakov namiesto toho povedal Panne Márii: „Prináša Vicka, pretože sú v mnohých bratoch. Nepriveď ma, kto som jediné dieťa. ““ Povedal to, pretože nechcel ísť.

Otec Livio: Zrejme si myslel, že sa už nikdy nevrátite! (Poznámka: Jakovova neochota bola provizórna, pretože robí tento príbeh ešte dôveryhodnejším a skutočnejším.)

Vicka: Áno, myslel si, že sa nikdy nevrátime a že pôjdeme navždy. Medzitým som si myslel, koľko hodín alebo koľko dní to bude trvať, a premýšľal som, či pôjdeme hore alebo dole. Ale za chvíľu ma Madona vzala za pravú ruku a Jakov za ľavú ruku a strecha sa otvorila, aby nás nechala prejsť.

Otec Livio: Bolo všetko otvorené?

Vicka: Nie, neotvorilo sa to všetko, iba tá časť, ktorú bolo potrebné prejsť. O chvíľu sme dorazili do Raja. Keď sme šli hore, videli sme malé domy menšie, ako keď sme videli z lietadla.

Otec Livio: Ale keď ste boli unesení, pozerali ste sa na zem?

Vicka: Keď sme boli vychovaní, pozerali sme sa dole.

Otec Livio: A čo ste videli?

Vicka: Všetko veľmi malé, menšie ako keď idete lietadlom. Medzitým som si pomyslel: „Kto vie, koľko hodín alebo koľko dní to trvá!“. Namiesto toho sme za chvíľu prišli. Videl som veľký priestor….

Otec Livio: Pozri, niekde som čítal, neviem, či je to pravda, že sú tam dvere, pri ktorých je pomerne staršia osoba.

Vicka: Áno, áno. K dispozícii sú drevené dvere.

Otec Livio: veľký alebo malý?

Vicka: Skvelé. Áno, skvele.

Otec Livio: Je to dôležité. Znamená to, že do nej vstúpilo veľa ľudí. Boli dvere otvorené alebo zatvorené?

Vicka: Bolo to zatvorené, ale Panna Mária to otvorila a vstúpili sme do nej.

Otec Livio: Aha, ako ste to otvorili? Otvorilo sa to samo?

Vicka: Sám. Išli sme ku dverám, ktoré sa samy otvorili.

Otec Livio: Zdá sa, že chápem, že Panna Mária je skutočne dverami do neba!

Vicka: Napravo od dverí bol sv. Peter.

Otec Livio: Ako ste vedeli, že to je S. Pietro?

Vicka: Okamžite som vedel, že to bol on. S kľúčom, pomerne malým, s bradou, trochu podsadeným, s vlasmi. Zostala rovnaká.

Otec Livio: Stál alebo sedel?

Vicka: Postav sa, postav sa pred dvere. Hneď ako sme vošli, šli sme ďalej, asi tri, štyri metre. Nenavštívili sme celý raj, ale Panna Mária nám to vysvetlila. Videli sme veľký priestor obklopený svetlom, ktoré tu na Zemi neexistuje. Videli sme ľudí, ktorí nie sú tuční ani chudí, ale všetci rovnakí a majú tri farebné rúcho: šedú, žltú a červenú. Ľudia kráčajú, spievajú, modlia sa. Lietajú tiež malí anjeli. Panna Mária nám povedala: „Pozrite sa, ako šťastní a spokojní sú ľudia, ktorí sú tu v nebi.“ Je to radosť, ktorú nemožno opísať a ktorá tu na zemi neexistuje.

Otec Livio: Panna Mária vás prinútila pochopiť podstatu raja, čo je šťastie, ktoré nikdy nekončí. „V nebi je radosť,“ povedal v správe. Potom vám ukázal dokonalých ľudí a bez akýchkoľvek fyzických defektov, aby sme pochopili, že keď bude vzkriesenie mŕtvych, budeme mať telo slávy ako telo Zmŕtvychvstalého Ježiša. Chcel by som však vedieť, aké šaty nosili. Tuniky?

Vicka: Áno, nejaké tuniky.

Otec Livio: Išli až na dno alebo boli krátke?

Vicka: Boli dlhé a išli celú cestu.

Otec Livio: Aké farby boli tuniky?

Vicka: Sivá, žltá a červená.

Otec Livio: Majú podľa vás tieto farby zmysel?

Vicka: Panna Mária nám to nevysvetlila. Keď chce, Panna Mária vysvetľuje, ale v tom okamihu nám nevysvetlila, prečo majú tuniku troch rôznych farieb.

Otec Livio: Aké sú anjeli?

Vicka: Anjeli sú ako malé deti.

Otec Livio: Majú celé telo alebo iba hlavu ako v barokovom umení?

Vicka: Majú celé telo.

Otec Livio: Nosia tiež tuniky?

Vicka: Áno, ale mám málo.

Otec Livio: Vidíš potom nohy?

Vicka: Áno, pretože nemajú dlhé tuniky.

Otec Livio: Majú malé krídla?

Vicka: Áno, majú krídla a lietajú nad ľuďmi, ktorí sú v nebi.

Otec Livio: Keď Madona hovorila o potratoch. Povedal, že to bol vážny hriech a tí, ktorí ho obstarajú, budú musieť za to zodpovedať. Na druhej strane za to nie sú zodpovedné deti a sú ako malí anjeli v nebi. Sú podľa teba malí anjeli raja tie potratené deti?

Vicka: Panna Mária nepovedala, že malí anjeli v nebi sú deťmi potratu. Potrat povedal, že potrat je veľkým hriechom a ľudia, ktorí naň reagovali, nie deti.

Otec Livio: Išiel si teda do očistca?

Vicka: Áno, potom, čo sme šli do Purgatory.

Otec Livio: Už ste prešli dlhú cestu?

Vicka: Nie, Purgatory je blízko.

Otec Livio: Priniesla vás Panna Mária?

Vicka: Áno, držím sa za ruky.

Otec Livio: Prinútil vás chodiť alebo lietať?

Vicka: Nie, nie, prinútilo nás to letieť.

Otec Livio: Rozumiem. Panna Mária vás prepravila z raja do očistca a držala vás za ruku.

Vicka: Očista je tiež skvelý priestor. V očistci však nevidíte ľudí, vidíte len veľkú hmlu a začujete ...

Otec Livio: Čo cítiš?

Vicka: Máte pocit, že ľudia trpia. Viete, existujú zvuky ...

Otec Livio: Práve som vydal knihu: „Pretože verím v Medžugorie“, kde píšem, že v očistci by sa cítili ako plač, krik, búchanie ... Je to správne? Aj ja som sa snažil nájsť v taliančine správne slová, aby som pochopil, čo hovoríte v chorvátčine pútnikom.

Vicka: Nemôžete povedať, že môžete počuť údery alebo dokonca plakať. Tam nevidíš ľudí. Nie je to ako nebo.

Otec Livio: Čo si teda myslíte?

Vicka: Máte pocit, že trpia. Je to utrpenie rôzneho druhu. Môžete počuť hlasy a dokonca aj zvuky, ako keby niekto bil sám ...

Otec Livio: Bijú sa navzájom?

Vicka: Je to tak, ale ja som to nevidel. Je ťažké, otec Livio, vysvetliť niečo, čo nevidíte. Jedna vec je cítiť a druhá je vidieť. V raji vidíte, že chodia, spievajú, modlia sa, a preto to môžete presne nahlásiť. V očistci môžete vidieť iba veľkú hmlu. Ľudia, ktorí tam sú, čakajú na naše modlitby, aby mohli čo najskôr ísť do neba.

Otec Livio: Kto povedal, že naše modlitby čakajú?

Vicka: Panna Mária povedala, že ľudia, ktorí sú v očistci, čakajú na naše modlitby, aby mohli čo najskôr ísť do neba.

Otec Livio: Počúvajte, Vicka: svetlo raja by sme mohli interpretovať ako božskú prítomnosť, v ktorej sú ponorení ľudia, ktorí sú na tom mieste blaženosti. Čo podľa vás znamená hmla očistca?

Vicka: Pre mňa je hmla určite znamením nádeje. Trpia, ale majú určitú nádej, že pôjdu do neba.

Otec Livio: Napadá ma, že Panna Mária trvá na našich modlitbách za duše očistca.

Vicka: Áno, Panna Mária hovorí, že najprv potrebujú modlitby, aby sme šli do neba.

Otec Livio: Potom naše modlitby môžu skrátiť očistec.

Vicka: Ak sa viac modlíme, idú najskôr do neba.

Otec Livio: Teraz nám povedzte o pekle.

Vicka: Áno, najskôr sme videli veľký oheň.

Otec Livio: Zbavte zvedavosť: cítili ste sa teplo?

Vicka: Áno, boli sme dosť blízko a pred nami bol oheň.

Otec Livio: Rozumiem. Na druhej strane Ježiš hovorí o „večnej ohni“.

Vicka: Vieš, boli sme tam s Pannou Máriou. Bol to pre nás iný spôsob. Mám to?

Otec Livio: Áno, samozrejme! Samozrejme! Boli ste iba divákmi a nie hercami tejto hroznej drámy.

Vicka: Videli sme ľudí, ktorí pred vstupom do ohňa ...

Ospravedlňujem sa: bol oheň veľký alebo malý?

Vicka: Skvelé. Bol to veľký oheň. Videli sme ľudí, ktorí sú pred vstupom do ohňa normálni; potom, keď upadnú do ohňa, premenia sa na hrozné zvieratá. Existuje mnoho rúhaní a ľudí, ktorí kričia a kričia.

Otec Livio: Táto premena ľudí na strašné zvieratá pre mňa znamená stav zvrátenosti zatracených, ktorí horia v plameňoch nenávisti proti Bohu.

Vicka: Čože? Rohy?

Otec Livio: Tí, ktorí majú diablov.

Vicka: Áno, áno. Je to ako keď vidíte osobu, napríklad blondínku, ktorá je pred vstupom do ohňa normálna. Ale keď klesne do ohňa a potom sa vráti, zmení sa na šelmu, akoby to nikdy nebola osoba.

Otec Livio: Marija nám v rozhovore pre Rádio Maria povedala, že keď vám Panna Mária ukázala peklo počas zjavenia, ale bez toho, aby vás vzala do posmrtného života, táto blondínka, keď vyšla z ohňa, mala tiež rohy a chvost. Je to tak?

Vicka: Áno, samozrejme.

Otec Livio: Skutočnosť, že ľudia sa zmenili na zvieratá, majú pre mňa tiež rohy a chvosty, čo znamená, že sa stali ako démoni.

Vicka: Áno, je to spôsob, ako byť podobní démonom. Je to transformácia, ktorá sa stáva rýchlo. Pred tým, ako spadnú do ohňa, sú normálne a keď sa vrátia, transformujú sa.

Panna Mária nám povedala: „Títo ľudia, ktorí sú tu v pekle, išli s vlastnou vôľou, pretože tam chceli ísť. Tí ľudia, ktorí idú proti Bohu tu na zemi, už začínajú žiť v pekle a potom pokračujú. “

Otec Livio: Povedala to naša pani?

Vicka: Áno, áno, povedala.

Otec Livio: Panna Mária preto povedala, ak nie týmito slovami, ale vyjadrujúc tento koncept, ten, kto chce ísť do pekla, ide a trvá na tom, aby sme nakoniec išli proti Bohu?

Vicka: Ktokoľvek chce ísť, samozrejme. Choďte, kto je proti vôli Božej, kto chce, ide. Boh nikoho neposiela. Všetci máme šancu sa zachrániť.

Otec Livio: Boh nikoho neposiela do pekla: povedala to Panna Mária alebo to hovoríte?

Vicka: Boh neposiela. Panna Mária povedala, že Boh nikoho neposiela. My sme tí, ktorí chcú ísť podľa nášho výberu.

Otec Livio: Preto, že Boh nikoho neposiela, hovorí Panna Mária.

Vicka: Áno, povedal, že Boh nikoho neposiela.

Otec Livio: Niekde som počul alebo čítal, že Panna Mária povedala, že človek by sa nemal modliť za pekelné duše.

Vicka: Pre tých z pekla, nie. Panna Mária povedala, že sa nemodlíme za tých v pekle, ale iba za tých v očistci.

Otec Livio: Na druhú stranu, prekliate peklo nechce naše modlitby.

Vicka: Nechcú ich a sú k ničomu.
Zdroj: Príbeh prevzatý z rozhovoru s otcom Liviom, riaditeľkou Rádia Maria