Marija z Medžugoria: Panna Mária nám to povedala len vo svojich správach ...

MB: Pani Pavlovičová, začnime s tragickými udalosťami týchto mesiacov. Kde to bolo, keď boli zničené dve newyorské veže?

Marija.: Práve som sa vracala z Ameriky, kam som išla na konferenciu. Bol so mnou novinár z New Yorku, katolík, ktorý mi povedal: tieto katastrofy nás náhodou zobudia, priblížia k Bohu. Trochu som si z neho robil srandu. Povedal som mu: si príliš katastrofický, nevidíš tak čierno.

MB: Nebojíš sa?

Marija.: Viem, že Panna Mária nám vždy dáva nádej. 26. júna 1981 pri svojom treťom vystúpení volala a prosila o modlitbu za mier. Povedal mi (ten deň sa objavil iba pre Mariju, pozn. Redaktora), že modlitbou a pôstom môžete odvrátiť vojnu.

MB: V tom okamihu nikto z vás v Juhoslávii nepremýšľal o vojne?

Marija: Ale nie! Aká vojna? Od Titovej smrti uplynul rok. Komunizmus bol silný, situácia bola pod kontrolou. Nikto si nemohol predstaviť, že na Balkáne bude vojna.

MB: Takže to bola pre vás nepochopiteľná správa?

Marija: Nepochopiteľné. Uvedomil som si to až o desať rokov neskôr. 25. júna 1991, na desiate výročie prvého zjavenia v Medžugorí (vôbec prvé je 24. júna 1981, ale 25. deň je prvým zjavením všetkým šiestim vizionárom), vyhlásili Chorvátsko a Slovinsko ich odlúčenie od Juhoslovanskej federácie. A nasledujúci deň, 26. júna, presne desať rokov po tom zjavení, pri ktorom Panna Mária plakala a povedala mi, aby som sa modlila za mier, zaútočila srbská federálna armáda na Slovinsko.

MB: Pred desiatimi rokmi, keď ste hovorili o možnej vojne, zobrali vás za hlupákov?

Marija: Verím, že nikto ako my vizionári nikdy nenavštívili toľko lekárov, psychiatrov, teológov. Urobili sme všetky možné a predstaviteľné testy. Dokonca sa nás pýtali pod hypnózou.

MB: Boli medzi psychiatrami, ktorí vás navštívili, nekatolíci?

Marija: Jasné. Všetci prví lekári boli nekatolíci. Jedným bol Dr. Dzuda, komunista a moslim, ktorý bol známy po celej Juhoslávii. Po návšteve u nás povedal: „Títo muži sú pokojní, inteligentní, normálni. Šialení sú tí, ktorí ich sem priviedli “.

MB: Boli tieto testy vykonané iba v roku 1981 alebo pokračovali?

Marija: Pokračovali stále, až do minulého roku.

MB: Koľko psychiatrov vás navštívilo?

Marija: Neviem ... (smiech, pozn. Red.). My vizionári príležitostne žartujeme, keď novinári prídu do Medžugoria a pýtame sa nás: nie ste duševne chorí? Odpovedáme: keď máte dokumenty, ktoré vás vyhlásia za rovnako príčetných ako my, vráťte sa sem a poďme diskutovať.

MB: Nesprávil nikto, že zjavenia sú halucinácie?

Marija: Nie, to sa nedá. Halucinácia je jav individuálny, nie kolektívny. A je nás šesť. Vďaka Bohu, Panna Mária nás zavolala
v šiestich.

MB: Ako ste sa cítili, keď ste videli, že na vás zaútočili katolícke noviny ako Ježiš?

Marija: Pre mňa bol šok vidieť, že novinár bol schopný napísať určité veci bez toho, aby sa snažil vedieť, prehĺbiť sa, stretnúť s niektorými z nás. Napriek tomu som v Monze, nemal to urobiť tisíc kilometrov.

MB: Ale dáte citát, že nie každý vám môže veriť, však?

Marija: Samozrejme, je normálne, že každý môže slobodne uveriť alebo nie. Ale od katolíckeho novinára by som vzhľadom na obozretnosť Cirkvi takéto správanie neočakával.

MB: Cirkev ešte nepoznala zjavenia. Je to pre vás problém?

Marija: Nie, pretože cirkev sa vždy takto správala. Pokiaľ bude zjavenie pokračovať, nemôže sa vyslovovať.

MB: Ako dlho vydrží vaše denné vystúpenie?

Marija: Päť, šesť minút. Najdlhšie zjavenie trvalo dve hodiny.

MB: Vidíte vždy „La“ rovnako?
Marija: Vždy to isté. Ako normálny človek, ktorý ku mne hovorí a ktorý sa dokonca môžeme dotknúť.

MB: Mnoho predmetov: veriaci Medžugoria sledujú správy, ktoré uvádzate, viac ako Sväté písmo.

Marija: Ale Panna Mária vo svojich posolstvách nám povedala len toto: „dajte si Sväté písmo na prvé miesto do svojich domovov a čítajte ho každý deň“. Tiež nám hovoria, že zbožňujeme Pannu Máriu a nie Boha. To je tiež absurdné: Panna Mária nerobí nič iné, iba nám hovorí, aby sme Boha postavili na prvé miesto v našom živote. A hovorí nám, aby sme zostali v Cirkvi, vo farnostiach. Tí, ktorí sa vrátia z Medžugoria, sa nestali medžugorským apoštolom: stávajú sa stĺpom farností.

MB: Je tiež namietané, že správy Panny Márie, o ktorých hovoríte, sú dosť opakujúce sa: modlite sa, rýchlo.

Marija: Evidentne nás našiel s tvrdou hlavou. Evidentne nás chce zobudiť, pretože dnes sa málo modlíme a v živote nedávame na prvé miesto Boha, ale iné veci: kariéra, peniaze ...

MB: Nikto z vás sa nestal kňazmi alebo mníškami. Päť z vás sa vydalo. Znamená to, že je dôležité mať dnes kresťanské rodiny?

Marija: Mnoho rokov som si myslela, že sa stanem mníškou. Začal som chodiť do kláštora, túžba vstúpiť do neho bola veľmi silná. Matka predstavená mi však povedala: Marija, ak chceš prísť, si vítaná; ale ak sa biskup rozhodne, že o Medžugorí už nemusíte hovoriť, musíte poslúchať. V tom okamihu som si začal myslieť, že mojím povolaním bolo svedčiť o tom, čo som videl a počul, a že som sa tiež mohol snažiť hľadať cestu svätosti mimo kláštora.

MB: Čo je pre vás svätosť?

Marija: Ži môj každodenný život dobre. Staňte sa lepšou matkou a lepšou nevestou.

MB: Pani Pavlovic, môžete povedať, že nemusíte veriť: viete. Stále sa niečoho bojíš?

Marija: Strach tu je vždy. Ale viem si to domyslieť. Hovorím: chvalabohu, mám vieru. A viem, že Panna Mária nám vždy pomáha v ťažkých chvíľach.

MB: Je to ťažký okamih?

Marija: To si nemyslím. Vidím, že svet trpí mnohými vecami: vojnou, chorobami, hladom. Ale tiež vidím, že Boh nám poskytuje toľko mimoriadnej pomoci, ako napríklad každodenné zjavenia pre mňa, Vicku a Ivana. A viem, že modlitba dokáže všetko. Keď sme po prvých zjaveniach povedali, že nás Panna Mária každý deň pozýva na recitovanie ruženca a na pôst, zdalo sa nám, akoby sme hovorili „generácie“. Keď však vypukla vojna, pochopili sme, prečo nám Panna Mária povedala, aby sme sa modlili za mier. A videli sme napríklad, že v Splite, kde arcibiskup okamžite prijal posolstvo z Medžugoria a modlil sa za mier, vojna neprišla.
Pre mňa je to zázrak, povedal arcibiskup. Jeden hovorí: čo dokáže ruženec? nič. Ale každý večer s deťmi hovoríme ruženec za tých chudobných, ktorí zomierajú v Afganistane, a za mŕtvych v New Yorku a Washingtone. A verím v silu modlitby.

MB: Je toto srdce posolstva z Medžugoria? Znovuobjaviť význam modlitby?

Marija: Áno, ale nielen toto. Panna Mária nám tiež hovorí, že vojna je v mojom srdci, ak nemám Boha, pretože iba v Bohu možno nájsť mier. Tiež nám hovorí, že vojna nie je len vrhnutá do bômb, ale napríklad aj v rodinách, ktoré sa rozpadajú. Hovorí nám, aby sme navštevovali omšu, priznali, vybrali sme si duchovného vodcu, zmenili naše životy, milovali nášho blížneho. A jasne nám ukazuje, čo je hriech, pretože dnešný svet stratil vedomie o tom, čo je dobré a čo zlé. Myslím napríklad na to, koľko žien sa potratí bez toho, aby si uvedomili, čo robia, pretože dnešná kultúra ich núti veriť, že to nie je zlé.

MB: Dnes veľa ľudí verí, že sú na pokraji svetovej vojny.

Marija: Hovorím, že Panna Mária nám dáva lepší svet. Napríklad Mirjanovi povedala, že sa nebojí mať veľa detí. Nepovedal: nemajte deti, pretože vojna príde. Povedal nám, že ak sa začneme zlepšovať v malých každodenných veciach, celý svet bude lepší.

MB: Mnohí sa boja islamu. Je to skutočne agresívne náboženstvo?

Marija: Žila som v krajine, ktorá po stáročia prešla osmanskou vládou. A ani za posledných desať rokov sme my Chorváti neutrpeli najväčšie zničenie Srbmi, ale moslimami. Tiež si myslím, že dnešné udalosti môžu slúžiť na otvorenie očí pred určitými rizikami islamu. Ale nechcem prilievať olej do ohňa. Nie sú za náboženské vojny. Panna Mária nám hovorí, že je matkou všetkých bez rozdielu. A ako vidiaci hovorím: nesmieme sa ničoho báť, pretože Boh vždy vedie dejiny. Aj dnes.