Meditácia: tvárou v tvár krížu s odvahou a láskou

Meditácia: s odvahou a láskou otočený ku krížu: zatiaľ čo Ježiš išiel hore a Jeruzalem, vzal dvanástich učeníkov osamote a povedal im po ceste: „Hľa, ideme hore do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný najvyšším kňazom a zákonníkom, tí ho odsúdia na smrť a vydajú ho pohanom, aby boli vysmievaní, bičovaní a ukrižovaní a budú vstaní na tretí deň “. Matúš 20: 17-19

Aký to musel byť rozhovor! Keď Ježiš cestoval s dvanástimi do Jeruzalema tesne pred prvým Veľkým týždňom, Ježiš otvorene a zreteľne hovoril o tom, čo ho v Jeruzaleme čakalo. Predstavte si, čo učeníci. V mnohých ohľadoch by to bolo v tom čase príliš veľa na to, aby to pochopili. V mnohých ohľadoch učeníci pravdepodobne radšej neposlúchali to, čo Ježiš povedal. Ale Ježiš vedel, že musia počuť túto ťažkú ​​pravdu, zvlášť keď sa blížil čas ukrižovania.

Úplné posolstvo evanjelia je často ťažké vykonať prijať. Je to tak preto, lebo úplné posolstvo evanjelia nám vždy ukáže obetu kríža v strede. Obetavú lásku a úplné objatie kríža treba vidieť, chápať, milovať, plne objímať a s dôverou ohlasovať. Ako sa to však robí? Začnime od samotného nášho Pána.

Ježiš nebál sa pravdy. Vedel, že sa jeho utrpenie a smrť blížia, a bol pripravený a ochotný prijať túto pravdu bez váhania. Nevidel svoj kríž v negatívnom svetle. Považoval za tragédiu, ktorej sa treba vyhnúť. Dovolil strachu, aby ho odradil. Namiesto toho sa Ježiš pozrel na svoje blížiace sa utrpenia vo svetle pravdy. Vnímal svoje utrpenie a smrť ako slávny skutok lásky, ktorý čoskoro ponúkne, a preto sa nebál nielen utrpenia prijať, ale aj s dôverou a odvahou o nich hovoriť.

Meditácia: s odvahou a láskou tvárou v tvár krížu: v našom živote dostávame pozvanie napodobňovať Ježišovu odvahu a lásku zakaždým, keď musíme niečomu čeliť ťažký v živote. Keď sa to stane, niektoré z najbežnejších pokušení sú naštvané na ťažkosti alebo hľadajú spôsoby, ako sa im vyhnúť, alebo obviňujú ostatných alebo poddávajú sa zúfalstvu a podobne. Existuje mnoho mechanizmov zvládania, ktoré sú aktivované, prostredníctvom ktorých sa snažíme vyhnúť krížom, ktoré nás čakajú.

Čo by sa však stalo, keby sme namiesto toho nasledovali príklad náš Pán? Čo keby sme každému čakajúcemu krížu čelili s láskou, odvahou a dobrovoľným objatím? Čo keby sme namiesto hľadania východiska hľadali takpovediac cestu dovnútra? To znamená, že sme hľadali spôsob, ako svojím spôsobom objať svoje utrpenie obetavý, bez váhania, v napodobnení Ježišovho objatia svojho kríža. Každý kríž v živote má potenciál stať sa nástrojom veľkej milosti v našom živote i živote ostatných. Z hľadiska milosti a večnosti musia byť preto kríže objaté, nie vyhýbané alebo prekliate.

Mysli dnes o ťažkostiach, ktorým čelíte. Vidíte to rovnako ako Ježiš? Vidíte každý kríž, ktorý vám je daný ako príležitosť na obetavú lásku? Môžete ho privítať s nádejou a dôverou s vedomím, že Boh z toho môže mať úžitok? Pokúste sa napodobniť nášho Pána radostným objatím ťažkostí, ktorým čelíte, a tieto kríže nakoniec zdieľajú vzkriesenie s našim Pánom.

Môj trpiaci Pane, slobodne si prijal nespravodlivosť kríža s láskou a odvahou. Videl si viac ako zjavný škandál a utrpenie a premenil si zlo, ktoré sa ti stalo, na najväčší čin lásky, aký bol kedy známy. Daj mi milosť napodobňovať Tvoju dokonalú lásku a robiť to so silou a dôverou, ktorú si mal. Ježišu, verím v teba.