Dnešná meditácia: Prevláda charita

Prečo, bratia, nie sme veľmi usilovní pri hľadaní príležitostí na vzájomné spasenie a neposkytujeme si vzájomnú pomoc tam, kde to považujeme za najnutnejšie, pričom bratské bremená znášajú bremená navzájom? Apoštol, ktorý nám to chce pripomenúť, hovorí: „Znášajte si bremená druhých, aby ste splnili Kristov zákon“ (Gal 6, 2). A inde: Medveďte spolu navzájom s láskou (Ef 4: 2). Toto je nepochybne Kristov zákon.
Čo v mojom bratovi z akéhokoľvek dôvodu - alebo kvôli nevyhnutnosti alebo slabosti tela alebo ľahkosti zvykov - vidím, že sa nemôžem napraviť, prečo to nemôžem trpezlivo znášať? Prečo sa o to nemilujem, ako je napísané: Ich bábätká budú mať v náručí a hladené po kolenách? (porovnaj Is 66, 12.) Možno preto, že mi chýba tá charita, ktorá trpí všetkým, čo je trpezlivé a nemilosrdné milovať podľa Kristovho zákona! S nadšením prevzal naše zlo a so súcitom prevzal naše bolesti (Iz 53: 4), miloval tých, ktorých priniesol a priniesol tých, ktorých miloval. Na druhej strane ten, kto tvrdohlavo zaútočí na svojho brata v núdzi alebo ktorý podkopáva jeho slabost akéhokoľvek druhu, sa bezpochyby podrobuje zákonu diabla a uplatňuje ho. Využime teda porozumenie a praktizujte bratstvo, bojujte proti slabosti a prenasledujte iba zlozvyk.
Najprijateľnejšie správanie k Bohu je také, ktoré, hoci sa líši formou a štýlom, s veľkou úprimnosťou sleduje lásku k Bohu a pre neho lásku k blížnemu.
Charita je jediným kritériom, podľa ktorého sa všetko musí urobiť alebo nie, zmeniť alebo nezmeniť. Je to zásada, ktorá musí smerovať každú činnosť a cieľ, na ktorý sa musí zameriavať. Tým, že to konáme alebo sa ním inšpirujeme, nič nie je zbytočné a všetko je v poriadku.
Táto láska, bez ktorej sa nemôžeme potešiť, bez ktorej nemôžeme robiť absolútne nič, ktorá žije a vládne, Boh po stáročia bez konca, si zaslúži jej poskytnutie. Amen.