Medžugorie: Výstup na Križevac, stránka z evanjelia

Výstup na Križevac: stránka z evanjelia

Bol som ešte seminarista, keď som prvýkrát počul o Medžugorí. Dnes, ako kňaz a na konci štúdia v Ríme, som mal tú milosť sprevádzať skupinu pútnikov. Osobne ma zasiahla horlivosť, s akou sa tisíce ľudí prítomných v tejto požehnanej krajine modlili a slávili sviatosti, najmä Eucharistiu a zmierenie. Úsudok o pravosti zjavení prenechávam tomu, kto je vo veci kompetentný; Navždy si však uchovám spomienku na Via Crucis na kamenistej ceste, ktorá vedie na vrchol Križevac. Ťažký a dlhý výstup, ale zároveň veľmi krásny, kde som mohol zažiť rôzne scény, ktoré mi ako stránka z evanjelia dávali podnety na meditáciu.

1. Jeden po druhom. Mnohí na ceste.
Fakt – Večer pred našou Via Crucis nám mníška poradila, aby sme odišli ešte pred úsvitom. Poslúchli sme. Bol som veľmi prekvapený, keď som videl, že nás predišlo veľa skupín pútnikov a že niektorí už boli na ceste dole. Museli sme preto čakať, kým ľudia prejdú z jednej stanice na druhú, kým sme aj my postúpili ku krížu.

Úvaha – Vieme, že narodenie a smrť sú udalosti prirodzeného života. V kresťanskom živote, keď prijmeme krst, uzavrieme manželstvo alebo zasvätíme, vždy máme niekoho, kto nás predchádza a niekoho, kto nás nasleduje. Nie sme prví ani poslední. Musíme si teda vážiť starších vo viere, ako aj tých, ktorí prídu po nás. V Cirkvi sa nikto nemôže považovať za osamoteného. Pán ťa víta v každú hodinu; každý sa zaväzuje odpovedať v okamihu, ktorý mu patrí.

Modlitba – Ó, Mária, dcéra Izraela a matka Cirkvi, nauč nás dnes žiť svoju vieru, vedieť si osvojiť históriu Cirkvi a pripraviť sa na budúcnosť.

2. Jednota v rozmanitosti. Mier všetkým.
Skutočnosť – bola som ohromená rozmanitosťou pútnikov a skupín idúcich hore a dole! Boli sme rozdielni, čo sa týka jazyka, rasy, veku, sociálneho zázemia, kultúry, intelektuálnej formácie... Ale boli sme rovnako zjednotení, veľmi jednotní. Všetci sme sa modlili na tej istej ceste a kráčali k jedinému cieľu: Križevac. Všetci, jednotlivci aj skupiny, dbali na prítomnosť ostatných. úžasné! A jazda zostala vždy harmonická. Úvaha – Aká odlišná by bola tvár sveta, keby si každý človek viac uvedomoval svoju príslušnosť k jednej veľkej rodine, k Božiemu ľudu! Mali by sme viac pokoja a harmónie, keby každý miloval toho druhého takého, aký je, s jeho zvláštnosťami, veľkosťami a limitmi! Nikto nemá rád problémový život. Môj život je krásny len vtedy, keď je život môjho blížneho rovnaký.

Modlitba – Ó, Mária, dcéra nášho rodu a vyvolená Bohom, nauč nás milovať sa navzájom ako bratia a sestry z jednej rodiny a hľadať dobro druhých.

3. Skupina bohatne. Solidarita a zdieľanie.
Skutočnosť – Na vrchol bolo potrebné vyliezť krok za krokom a pred každou stanicou stráviť niekoľko minút počúvaním, meditáciou a modlitbou. Všetci členovia skupiny mohli po prečítaní slobodne vyjadriť úvahu, úmysel alebo modlitbu. Takto sa rozjímanie o znakoch krížovej cesty, ako aj počúvanie Božieho slova a posolstiev Panny Márie stalo bohatším, krajším a viedlo k hlbšej modlitbe. Nikto sa necítil izolovaný. Nechýbali zásahy, ktoré priviedli myseľ späť k identite každého z nich. Minúty strávené pred stanicami sa stali príležitosťou na zdieľanie našich životov a rôznych uhlov pohľadu; momenty vzájomného príhovoru. Všetci tvárou k Tomu, ktorý prišiel zdieľať náš stav, aby nás zachránil.

Úvaha – Je pravda, že viera je osobná vernosť, ale vyznáva sa, rastie a prináša ovocie v spoločenstve. Priateľstvo ako také znásobuje radosť a podporuje zdieľanie utrpenia, ale ešte viac, keď je priateľstvo zakorenené v spoločnej viere.

Modlitba – Ó, Mária, ty, ktorá si medzi apoštolmi rozjímala o umučení svojho Syna, nauč nás počúvať našich bratov a sestry a oslobodiť sa od sebectva.

4. Neverte si príliš silno. Pokora a milosrdenstvo.
Fakt – Via Crucis na Križevac sa začína s množstvom entuziazmu a odhodlania. Trať je taká, že pošmyknutia a pády nie sú nezvyčajné. Telo je veľmi zaťažené a ľahko mu rýchlo dôjde energia. Nechýba únava, smäd a hlad... Tí najslabší sú niekedy v pokušení činiť pokánie za to, že začali s týmto namáhavým podnikaním. Vidieť niekoho padnúť alebo v núdzi vedie človeka k tomu, že sa mu smeje a nestará sa o neho.

Odraz – Stále zostávame bytosťami z mäsa. Môže sa nám stať aj to, že spadneme a pocítime smäd. Tri Ježišove pády na ceste na Kalváriu sú významné pre náš život. Kresťanský život si vyžaduje silu a odvahu, vieru a vytrvalosť, ale aj pokoru a milosrdenstvo. Modlitba – Ó, Mária, matka pokorných, vezmi na seba naše námahy, naše bolesti a naše slabosti. Dôveruj jej a svojmu Synovi, pokornému Sluhovi, ktorý vzal na seba naše bremená.

5. Keď obeta dáva život. Láska v dielach.
Fakt – Smerom k desiatej stanici sme narazili na skupinku mladých ľudí, ktorí niesli na nosidlách postihnuté dievča. Dievča, ktoré nás videlo, nás privítalo širokým úsmevom. Okamžite som si pomyslela na evanjeliovú scénu ochrnutého predstaveného Ježišovi po tom, ako ho spustili zo strechy domu... Mladá žena bola šťastná, že bola na Križevac a že tam stretla Boha. Ale sama, bez pomoci priateľov, by nedokázala vyliezť. Ak je výstup s prázdnymi rukami pre normálneho muža už ťažký, predstavujem si, o koľko ťažšie to budú mať tí, ktorí zasa niesli nosidlá, na ktorých ležala ich sestra v Kristovi.

Úvaha – Keď milujete, prijímate utrpenie pre život a šťastie milovanej osoby. Ježiš nám v tom dal najväčší príklad. „Nik nemá väčšiu lásku ako tento: položiť život za svojich priateľov“ (Jn 15,13), hovorí krucifix na Golgote. Milovať znamená mať pre koho zomrieť!

Modlitba – Ó, Mária, ty, čo si plakala pod krížom, nauč nás z lásky prijímať utrpenie, aby naši bratia mali život.

6. Božie kráľovstvo patrí „deťom“. Tá maličkosť.
Fakt – Peknou scénou na našej prechádzke bolo vidieť, ako deti nastupujú a vystupujú. Veselo poskakovali, usmievali sa, nevinne. Mali menšie ťažkosti ako dospelí batoliť sa na kameňoch. Starší sa postupne usadili, aby sa trochu osviežili. Malí dali v našich ušiach ozvenu Ježišovu výzvu stať sa ako oni, aby mohli vstúpiť do jeho kráľovstva.

Úvaha – Čím viac si veríme, že sme skvelí, čím sme ťažší, tým ťažšie je stúpanie na „Karmel“. Modlitba – Matka princa a služobníčka, nauč nás zbaviť sa prestíže a dôstojnosti a kráčať radostne a pokojne po „malej ceste“.

7. Radosť z pohybu vpred. Pohodlie iných.
Skutočnosť – Ako sme sa blížili k poslednej stanici, únava stúpala, no nechali sme sa unášať radosťou z toho, že čoskoro prídeme. Poznanie príčiny potu dodáva odvahu. Od začiatku Via Crucis a ešte viac ku koncu sme stretávali ľudí idúcich z kopca, ktorí nás svojim bratským pohľadom povzbudzovali ísť vpred. Nebolo nezvyčajné vidieť pár, ktorý sa drží za ruky, aby si navzájom pomáhali zdolávať najstrmšie body.

Úvaha – Náš kresťanský život je prechod z púšte do zasľúbenej zeme. Túžba prebývať večne v dome Pánovom nám dáva radosť a pokoj, bez ohľadu na to, aká ťažká je cesta. Práve tu nám svedectvo svätých poskytuje veľkú útechu pre tých, ktorí nasledovali Pána a slúžili mu pred nami. Máme neustálu potrebu vzájomnej podpory. Duchovné vedenie, svedectvo o živote a zdieľanie skúseností sú nevyhnutné na mnohých cestách, na ktorých sme.

Modlitba – Ó, Mária, Panna Mária spoločnej viery a nádeje, nauč nás využiť tvoje mnohé návštevy, aby sme mali stále dôvod dúfať a napredovať.

8. Naše mená sú napísané na oblohe. Verte!
Fakt – sme tu. Do cieľa sme potrebovali viac ako tri hodiny. Zaujímavosť: podstavec, na ktorom je umiestnený veľký biely kríž, je plný mien – tých, ktorí tadiaľto prešli, alebo tých, ktorých v srdci nosili pútnici. Povedal som si, že tieto mená sú pre tých, ktorí ich písali, viac ako len písmená. Výber mien nebol slobodný.

Úvaha – Aj v nebi, našej skutočnej vlasti, sú napísané naše mená. Boh, ktorý každého pozná po mene, nás očakáva, myslí na nás a dáva na nás pozor. Pozná počet našich vlasov. Všetci tí, čo nás predišli, svätí, na nás myslia, prihovárajú sa za nás a ochraňujú nás. Kdekoľvek sme a čokoľvek robíme, musíme žiť podľa neba.

Modlitba - Ó, Mária, korunovaná ružovými kvetmi z neba, nauč nás, aby sme svoj pohľad stále hľadeli na vyššie uvedené skutočnosti.

9. Zostup z hory. Misia.
Fakt – Po príchode na Križevac sme pocítili túžbu zostať čo najdlhšie. Cítili sme sa tam dobre. Pred nami bola nádherná panoráma Medžugoria, mariánskeho mesta. Spievali sme. Smiali sme sa. Ale... museli sme zostúpiť. Bolo potrebné opustiť horu a vrátiť sa domov... obnoviť každodenný život. Práve tam, v našom každodennom živote, musíme zažiť zázraky nášho stretnutia s Pánom pod Máriiným pohľadom. Úvaha – Veľa ľudí sa modlí na Križevac a mnohí žijú vo svete. Ale Ježišova modlitba bola naplnená jeho poslaním: Otcovou vôľou, spásou sveta. Hĺbku a pravdivosť našej modlitby dosiahneme len tým, že sa budeme držať Božieho plánu spásy.

Modlitba – Ó, Mária, naša Pani pokoja, nauč nás hovoriť áno Pánovi po všetky dni nášho života, aby mohlo prísť kráľovstvo Božie!

Don Jean-Basile Mavungu Khoto

Zdroj: Eco di Maria číslo 164