Medžugorie: vizionárka Ivanka nám hovorí o Madonne a zjaveniach

Svedectvo Ivanky z roku 2013

Pater, Ave, Glory.

Kráľovná pokoja, modlite sa za nás.

Na začiatku tohto stretnutia som vás chcel pozdraviť tým najkrajším pozdravom: „Pochválený buď Ježiš Kristus“.

Buďte vždy chválení!

Prečo som teraz pred tebou? Kto som? čo ti poviem
Som obyčajný smrteľný človek ako každý z vás.

Počas všetkých tých rokov sa neustále pýtam sám seba: „Pane, prečo si si vybral mňa? Prečo si mi dal tento veľký, veľký dar, ale zároveň veľkú zodpovednosť?" Tu na zemi, ale aj jedného dňa, keď prídem pred Neho, toto všetko som prijal. Tento veľký dar a veľká zodpovednosť. Len sa modlím k Bohu, aby mi dal silu pokračovať v ceste, ktorú odo mňa chce.

Tu môžem len dosvedčiť, že Boh je živý; že je medzi nami; ktorý sa od nás neodvrátil. To my sme sa od neho odvrátili.
Panna Mária je Matkou, ktorá nás miluje. Nechce nás nechať samých. Ukazuje nám cestu, ktorá nás vedie k Jeho Synovi. Toto je jediná správna cesta na tejto zemi.
Môžem vám tiež povedať, že moja modlitba je ako vaša modlitba. Moja blízkosť k Bohu je rovnaká blízkosť, akú máte vy k Nemu.
Všetko závisí od vás a mňa: ako veľmi sa na vás spoliehame a ako veľmi dokážeme prijať vaše správy.
Vidieť Pannu Máriu na vlastné oči je krásna vec. Namiesto toho, vidieť to svojimi očami a nemať to vo svojom srdci, sa za nič nepočíta. Každý z nás to cíti vo svojom srdci, ak chce a vie svoje srdce otvoriť.

V roku 1981 som mala 15 rokov. Aj keď pochádzam z kresťanskej rodiny, kde sme sa doteraz vždy modlili, nevedel som, že sa Panna Mária môže zjaviť a že sa niekde zjavila. Ešte menej som si vedel predstaviť, že Ju niekedy uvidím.
V roku 1981 moja rodina žila v Mostare a Mirjana's v Sarajeve.
Po škole, cez prázdniny, sme sem chodievali.
U nás je zvykom nepracovať v nedeľu a sviatok a ak môžete ísť na omšu.
V ten deň, 24. júna, sv. Jána Krstiteľa, po svätej omši sme sa my dievčatá dohodli, že sa popoludní stretneme na prechádzke. V to popoludnie sme sa s Mirjanou stretli ako prvé. Čakali sme na príchod ostatných dievčat a rozprávali sme sa ako dievčatá v 15. Unavilo nás čakať na nich a kráčali sme smerom k domom.

Ani dnes neviem, prečo som sa pri dialógu otočil smerom do kopca, neviem, čo ma upútalo. Keď som sa otočil, uvidel som Božiu Matku. Ani neviem, odkiaľ sa vzali tie slová, keď som povedal Mirjane: "Pozri, Panna Mária je tam hore!" Bez toho, aby sa pozrela, mi povedala: „Čo to hovoríš? Čo sa stalo s vami? " Bol som ticho a pokračovali sme v chôdzi. Prišli sme k prvému domu, kde sme stretli Milku, Mariinu sestru, ktorá sa chystala priviesť ovečky. Neviem, čo videla na mojej tvári a spýtala sa ma: „Ivanka, čo sa ti stalo? Vyzeráš divne." Keď som sa vrátil, povedal som jej, čo som videl. Keď sme sa dostali na miesto, kde som mal videnie, aj oni otočili hlavy a videli to, čo som videl predtým.

Môžem vám len povedať, že všetky emócie, ktoré som mal v sebe, sa rozčúlili. Takže tam bola modlitba, pieseň, slzy ...
Medzitým prišla aj Vicka a videla, že sa s nami všetkými niečo deje. Povedali sme jej: „Utekaj, utekaj, lebo tu vidíme Pannu Máriu. Namiesto toho si vyzula sandále a utekala domov. Cestou stretol dvoch chlapcov menom Ivan a povedal im, čo sme videli. Traja z nich sa nám teda vrátili a aj oni videli to, čo sme videli my.

Panna Mária bola od nás vzdialená 400 - 600 metrov a znamením ruky nám naznačila, aby sme sa priblížili.
Ako som povedal, všetky emócie sa vo mne zmiešali, no prevládal strach. Aj keď sme boli pekná malá skupinka, netrúfli sme si na ňu.
Teraz neviem, ako dlho sme tam zostali.

Pamätám si len, že niektorí z nás išli priamo domov, iní k istému Giovannimu, ktorý oslavoval meniny. Plní sĺz a strachu sme vošli do toho domu a povedali sme: „Videli sme Pannu Máriu“. Pamätám si, že na stole boli jablká a hádzali ich po nás. Povedali nám: „Utekajte rovno domov. Nehovorte tieto veci. S týmito vecami sa nedá hrať. Neopakujte nikomu, čo ste nám povedali!"

Keď sme prišli domov, povedal som babke, bratovi a sestre, čo som videl. Čokoľvek som povedal, brat a sestra sa mi smiali. Babička mi povedala: „Dcéra moja, to nie je možné. Pravdepodobne ste videli niekoho pásť ovce."

Nikdy v mojom živote nebola dlhšia noc ako táto. Stále som sa pýtal sám seba: „Čo sa mi stalo? Naozaj som videl to, čo som videl? Zbláznil som sa. Čo sa to so mnou stalo?"
Každému dospelému, ktorému sme povedali, čo sme videli, odpovedal, že to nie je možné.
Už v ten večer a na druhý deň sa to, čo sme videli, rozšírilo.
V to popoludnie sme povedali: „Poď, vráťme sa na to isté miesto a uvidíme, či ešte raz neuvidíme to, čo sme videli včera“. Pamätám si, ako ma moja stará mama držala za ruku a povedala mi: „Nechoď. Zostaň tu so mnou!"
Keď sme trikrát uvideli svetlo, rozbehli sme sa tak rýchlo, že sa k nám nikto nedostal. Ale keď sme sa k nej priblížili...
Drahí priatelia, neviem, ako vám preniesť túto lásku, túto krásu, tieto božské pocity, ktoré som cítil.
Môžem vám len povedať, že doteraz moje oči nevideli nič krajšie. Mladé dievča vo veku 19 - 21 rokov so sivými šatami, bielym závojom a korunou hviezd na hlave. Má krásne a nežné modré oči. Má čierne vlasy a lieta na obláčiku.
Ten vnútorný pocit, tá krása, tá neha a tá láska matky sa slovami opísať nedá. Treba to vyskúšať a žiť. V tej chvíli som vedel: „Toto je Matka Božia“.
Dva mesiace pred touto udalosťou moja matka zomrela. Spýtal som sa: "Moja Madonna, kde je moja matka?" Usmiala sa a povedala mi, že je s ňou. Potom sa pozrela na každého z nás šiestich a povedala nám, aby sme sa nebáli, lebo vždy bude s nami.
Za všetky tie roky, keby nebola s nami, by sme my jednoduchí a ľudskí ľudia nemohli vydržať všetko.

Predstavila sa tu ako Kráľovná pokoja. Jeho prvá správa bola: „Pokoj. Mier. Mier“. Pokoj môžeme dosiahnuť iba modlitbou, pôstom, pokáním a najsvätejšou Eucharistiou.
Od prvého dňa až dodnes sú to najdôležitejšie posolstvá tu v Medžugorí. Tí, ktorí žijú tieto posolstvá, nachádzajú otázky a tiež odpovede.

Od roku 1981 do roku 1985 som ju videl každý deň. Počas tých rokov ste mi rozprávali o svojom živote, budúcnosti sveta, budúcnosti Cirkvi. Toto všetko som napísal. Keď mi poviete, komu mám doručiť tento papier, urobím to.
7. mája 1985 som mal posledné denné zjavenie. Panna Mária mi povedala, že Ju už nebudem vídať každý deň. Od roku 1985 až dodnes ju vidím raz do roka 25. júna. V tomto poslednom každodennom stretnutí mi Boh a Panna Mária dali veľmi veľký, veľmi veľký dar. Veľký darček pre mňa, ale aj pre celý svet. Ak sa tu pýtate, či existuje život po tomto živote, som tu ako svedok pred vami. Môžem vám povedať, že tu na zemi robíme len veľmi krátku cestu do večnosti. Na tom stretnutí som videl svoju matku tak, ako teraz vidím každého z vás. Objala ma a povedala mi: "Dcéra moja, som na teba hrdá".
Hľa, nebo sa otvára a hovorí nám: „Drahé deti, vráťte sa na cestu pokoja, obrátenia, pôstu a pokánia“. Boli sme naučení a môžeme si slobodne vybrať spôsob, akým chceme.

Každý z nás šiestich vizionárov má svoje poslanie. Niektorí sa modlia za kňazov, iní za chorých, ďalší za mladých, niektorí za tých, ktorí nepoznali Božiu lásku a mojím poslaním je modliť sa za rodiny.
Panna Mária nás pozýva k úcte k sviatosti manželstva, pretože naše rodiny musia byť sväté. Pozýva nás obnoviť rodinnú modlitbu, v nedeľu chodiť na svätú omšu, každý mesiac sa spovedať a najdôležitejšie je, že v centre našej rodiny je Biblia.
Takže, drahý priateľ, ak chceš zmeniť svoj život, prvým krokom by bolo dostať sa do mieru. Mier so sebou. Toto nenájdete nikde inde ako v spovednici, lebo ste so sebou zmierení. Potom choďte do centra kresťanského života, kde žije Ježiš. Otvor svoje srdce a On vylieči všetky tvoje rany a ty ľahšie ponesieš všetky ťažkosti, ktoré máš vo svojom živote.
Prebuďte svoju rodinu modlitbou. Nedovoľte, aby prijala to, čo jej svet ponúka. Pretože dnes potrebujeme sväté rodiny. Pretože ak ten zlý zničí rodinu, zničí celý svet. Pochádza z dobrej rodiny: dobrí politici, dobrí lekári, dobrí kňazi.

Nemôžete povedať, že nemáte čas na modlitbu, lebo Boh nám ten čas dal a my sme tí, ktorí ho venujeme rôznym veciam.
Keď sa stane katastrofa, choroba alebo niečo vážne, necháme všetko, aby sme pomohli tým, ktorí to potrebujú. Boh a Panna Mária nám dávajú tie najsilnejšie lieky proti každej chorobe na tomto svete. Toto je modlitba srdcom.
Už v prvých dňoch ste nás pozývali modliť sa Vyznanie viery a 7 Otčenáš, Ave, Gloria. Potom nás pozval modliť sa jeden ruženec denne. Po všetky tie roky nás pozýva dvakrát do týždňa sa postiť o chlebe a vode a každý deň sa modliť posvätný ruženec. Panna Mária nám povedala, že modlitbou a pôstom môžeme zastaviť aj vojny a katastrofy. Pozývam vás, aby ste si v nedeľu nedovolili ľahnúť si na odpočinok. Skutočný odpočinok je vo svätej omši. Len tam si môžete skutočne oddýchnuť. Pretože ak dovolíme Duchu Svätému vstúpiť do našich sŕdc, bude oveľa jednoduchšie niesť všetky problémy a ťažkosti, ktoré v živote máme.

Nemusíte byť kresťanom len na papieri. Kostoly nie sú len budovy: my sme živá Cirkev. Sme iní ako ostatní. Sme plní lásky k nášmu bratovi. Sme šťastní a sme znamením pre našich bratov a sestry, pretože Ježiš chce, aby sme boli v tejto chvíli na zemi apoštolmi. Chce sa vám aj poďakovať, pretože ste chceli počuť posolstvo Panny Márie. Ešte viac vám ďakuje, ak chcete toto posolstvo nosiť vo svojich srdciach. Prineste ich do svojich rodín, kostolov, štátov. Nielen hovoriť jazykom, ale svedčiť o svojom vlastnom živote.
Ešte raz sa vám chcem poďakovať zdôraznením, že počúvate, čo Panna Mária povedala nám vizionárom v prvých dňoch: „Nebojte sa ničoho, lebo ja som s vami každý deň“. Je to presne to isté, čo hovorí každému z nás.

Každý deň sa modlím za všetky rodiny tohto sveta, no zároveň vás všetkých prosím, aby ste sa modlili za naše rodiny, aby sme sa mohli zjednotiť v modlitbe.
Teraz modlitbou ďakujeme Bohu za toto stretnutie.

Zdroj: Mailing list Informácie z Medžugoria