Ponuka jedla v budhizme

Ponúkanie jedla je jedným z najstarších a najbežnejších rituálov v budhizme. Jedlo sa dáva mníchom počas kôl almužny a tiež sa rituálne ponúka tantrickým božstvám a hladným duchom. Ponúkanie jedla je záslužný čin, ktorý nám tiež pripomína, aby sme neboli chamtiví a sebeckí.

Ponúkanie almužny mníchom
Prví budhistickí mnísi nestavali kláštory. Namiesto toho to boli žobráci bez domova, ktorí si pýtali všetko jedlo. Ich jediným majetkom bola tunika a miska na žobranie.

Dnes, v mnohých prevažne théravádskych krajinách, ako je Thajsko, sa mnísi stále spoliehajú na to, že dostanú almužnu za väčšinu svojho jedla. Mnísi opúšťajú kláštory skoro ráno. Kráčajú v jednom súbore, najstarší prvý, nesúc svoje almužny pred sebou. Laici ich čakajú, niekedy na kolenách, a ukladajú do misiek jedlo, kvety alebo vonné tyčinky. Ženy si musia dávať pozor, aby sa nedotkli mníchov.

Mnísi nehovoria, dokonca ani neďakujú. Dávať almužnu sa nepovažuje za charitu. Dávanie a prijímanie almužny vytvára duchovné spojenie medzi kláštornými a svetskými komunitami. Laici majú povinnosť fyzicky podporovať mníchov a mnísi majú povinnosť duchovne podporovať komunitu.

Prax žobrania väčšinou zmizla v mahájánskych krajinách, aj keď v Japonsku mnísi pravidelne robia takuhatsu, „žiadosť“ (taku) „s misami“ (hatsu). Niekedy mnísi recitujú sútry výmenou za dary. Zenoví mnísi môžu vychádzať v malých skupinách a počas chôdze spievať „Ho“ (dharma), čo naznačuje, že nesú dharmu.

Mnísi, ktorí praktizujú takuhatsu, nosia veľké slamené klobúky, ktoré im čiastočne zakrývajú tváre. Klobúky im tiež bránia vidieť tváre tých, ktorí im dávajú almužnu. Neexistuje darca ani príjemca; len dávať a prijímať. Toto očisťuje akt dávania a prijímania.

Iná ponuka jedál
Slávnostné ponuky jedla sú tiež bežnou praxou v budhizme. Presné rituály a doktríny za nimi sa líšia od jednej školy k druhej. Jedlo môže byť jednoducho a ticho ponechané na oltári s malým oblúkom alebo môžu obetu sprevádzať prepracované spevy a plné poklony. Robí sa to však tak, ako pri almužnách, ktoré sa dávajú mníchom, ponúkanie jedla na oltári je aktom spojenia s duchovným svetom. Je to tiež prostriedok na uvoľnenie sebectva a otvorenie srdca pre potreby iných.

V zene je bežnou praxou ponúkať jedlo hladným duchom. Počas formálnych jedál počas sesshin bude každej osobe, ktorá sa chystá vziať jedlo, odovzdaná alebo prinesená miska na obetovanie. Každý si vezme zo svojej misky malý kúsok jedla, dotkne sa ho čela a položí ho do misky na obetovanie. Pohár sa potom slávnostne položí na oltár.

Hladní duchovia predstavujú všetku našu chamtivosť, smäd a pripútanosť, ktorá nás spája s našimi bolesťami a sklamaniami. Rozdávaním niečoho, po čom túžime, sa oddeľujeme od nášho lipnutie a potreby myslieť na druhých.

Nakoniec je ponúkané jedlo vynechané pre vtáky a voľne žijúce zvieratá.