Pápež František: ako môžeme potešiť Boha?

Ako teda môžeme konkrétne potešiť Boha? Ak chcete potešiť milovaného človeka, napríklad tým, že mu dáte darček, musíte najprv poznať jeho vkus, aby sa predišlo tomu, že ho ocenia tí, ktorí ho vyrábajú, ako tí, ktorí ho prijímajú. Keď chceme Pánovi niečo ponúknuť, nachádzame jeho vkus v evanjeliu. Hneď po prejazde, ktorý sme dnes počúvali, hovorí: „Všetko, čo si urobil jednému z týchto mojich mladších bratov, urobil si mi“ (Mt 25,40). Títo mladší bratia, milovaní ním, sú hladní a chorí, cudzinci a väzni, chudobní a opustení, utrpenie bez pomoci a tí, ktorí sú potrební. Na ich tvári si vieme predstaviť jeho potlačenú tvár; na ich perách, aj keď sú zavreté bolesťou, jeho slová: „Toto je moje telo“ (Mt 26,26). V chudobných Ježiš zaklope na naše srdce a smäd nás žiada o lásku. Keď prekonáme ľahostajnosť a v mene Ježiša trávime sami za jeho mladších bratov, sme jeho dobrí a verní priatelia, s ktorými rád baví. Boh ho veľmi oceňuje, oceňuje postoj, ktorý sme počúvali v prvom čítaní, postoj „silnej ženy“, ktorá „otvára dlane biednym, rozširuje ruku chudobným“ (Pr 31,10.20). Toto je skutočná pevnosť: nie zaťaté päste a zložené ruky, ale pracovité a natiahnuté ruky smerom k chudobným, smerom k zranenému Pánovmu telu.

Tam sa u chudobných prejavuje Ježišova prítomnosť, ktorá sa stala chudobným ako bohatý človek (2 Kor 8,9). Preto v nich existuje v ich slabosti „záchranná sila“. A ak majú v očiach sveta malú hodnotu, sú to tí, ktorí nám otvárajú cestu do neba, sú našim „pasom do neba“. Pre nás je evanjeliovou povinnosťou starať sa o nich, ktorí sú naším skutočným bohatstvom, a to nielen tým, že im dávame chlieb, ale aj rozbíjame chlieb Slova, ktorého sú najprirodzenejšími príjemcami. Milovať chudobných znamená bojovať proti všetkej chudobe, duchovnej a materiálnej.

A bude to pre nás dobré: spája tých, ktorí sú chudobnejší ako my, dotkne sa našich životov. Pripomína nám to, na čom skutočne záleží: milujte Boha a blížneho. Iba to bude trvať večne, všetko ostatné prechádza; preto to, čo investujeme do lásky, zostáva, zvyšok zmizne. Dnes si môžeme položiť otázku: „Na čom mi v živote záleží, kam investujem?“ V bohatstve, ktoré prechádza, ktorého svet nie je nikdy uspokojený, alebo v bohatstve Božom, ktoré dáva večný život? Táto voľba je pred nami: žiť na zemi alebo dať zarobiť neba. Pretože to, čo je dané, neplatí pre nebo, ale to, čo je dané, a „ten, kto hromadí poklady pre seba, sa ne obohacuje Bohom“ (Lk 12,21:XNUMX). Nehľadáme pre nás zbytočný, ale pre dobro pre ostatných a nič mi neunikne. Nech nám Pán, ktorý je súcitný s našou chudobou a oblieka nás svojimi talentmi, dá múdrosť hľadať, na čom záleží a odvahu milovať, nie slovami, ale skutkami.

Prevzaté z webovej stránky vatican.va