Pilulky viery 2. januára: „Hlas volajúceho v púšti“

"Na púšti hlas kričí: Pripravte cestu Pánovi." Bratia, v prvom rade musíme premýšľať o milosti samoty, o blaženosti púšte, ktorá si od začiatku éry spásy zaslúžila byť zasvätená ostatným svätým. Púšť bola pre nás samozrejme posvätená hlasom proroka, toho, ktorý kričal na púšti, ktorý tam kázal a dal vám krst obrátenia. Už pred ním mali najväčší proroci vždy samotu ako priateľa, pretože je spolupracovníkom Ducha. S tým miestom sa však spájala neporovnateľne vynikajúca milosť posvätenia, keď tam Ježiš šiel za Jánom. (Mt 4,1) ...

Strávil štyridsať dní na púšti, akoby chcel toto miesto očistiť a zasvätiť novému životu; zvíťazil tyran, ktorý ho navštevoval ... a urobil to ani nie tak pre seba, ale pre tých, ktorí by tam po ňom žili. … Takže ak ste si ustáli svoje sídlo na púšti, zostaňte tam a čakajte na toho, ktorý vás zachráni pred pusillanimitou ducha a pred búrkou. Nech už budete musieť bojovať s akýmikoľvek bojmi, bez ohľadu na utrpenie, do Egypta sa nevracajte. Púšť vás lepšie nakŕmi manou ...

Ježiš sa postil na púšti, ale často živil dav, ktorý ho tam nasledoval, a to neobyčajným spôsobom ... V okamihu, keď uveríte, že vás už dávno opustil, potom vás, nezabudnúc na svoju dobrotu, príde potešiť. a povie ti: „Pamätám si na teba, náklonnosť tvojej mladosti, láska v čase tvojho zasnúbenia, keď si ma nasledoval na púšť“ (Jer 2,2). Pán urobí z tvojej púšte raj slasti; a ohlasujete (ako prorok), že mu bola daná sláva Libanonu, nádhera Karmelu a Saronu (Iz 35,2) ... Potom z vašej spokojnej duše zaznie chválospev: „Nech ďakujú Pán pre svoje zázraky v prospech ľudí, lebo uspokojil smäd smädného a hladných naplnil dobrým. “(Ž 107,8-9).

GIACULATÓRIA DŇA
Nech Boh každej útechy zariadi naše dni vo svojom pokoji a dá nám lásku Ducha Svätého.