Keď sa chorobe pripíše božský trest

Choroba je zlo, ktoré narúša život všetkým, ktorí s ním prichádzajú do styku, a najmä ak postihuje deti, je považované za božský trest. Toto poškodzuje vieru, pretože ju degraduje na poverčivú prax s Bohom, ktorý sa viac podobá vrtošivým pohanským božstvám ako Bohom kresťanov.

Osoba alebo dieťa, ktoré postihne choroba, prežíva obrovské fyzické a psychické utrpenie. Členovia jeho rodiny utrpia duchovný šok, ktorý ich vedie k spochybneniu akejkoľvek istoty, ktorú mali do tej chvíle. Nie je neobvyklé, že si veriaci človek myslí, že táto choroba, ktorá ničí jeho život aj život jeho rodiny, je božskou vôľou.

 Najbežnejšia myšlienka je, že Boh im mohol dať trest za chybu, o ktorej nevedia, že ju spáchali. Táto myšlienka je dôsledkom bolesti pocítenej v tom okamihu. Niekedy je ľahšie uveriť, že Boh nás chce potrestať chorobou, ako sa vzdať zjavného osudu každého z nás, ktorý sa nedá predvídať.

Keď sa apoštoli stretnú s nevidiacim, pýtajú sa Ježiša: kto zhrešil, ten alebo jeho rodičia, prečo sa narodil slepý? A Pán odpovedá << Ani on nezhrešil, ani jeho rodičia >>.

Boh Otec „dáva jeho slnku vychádzať nad zlými a dobrými a dáva pršať na spravodlivých a zákerných ľudí“.

Boh nám dáva dar života, našou úlohou je naučiť sa hovoriť áno

Viera v to, že nás Boh trestá chorobou, je podobná ako v prípade, že nás uspokojuje zdravím. Boh nás v každom prípade žiada, aby sme žili podľa pravidiel, ktoré nám prostredníctvom Ježiša zanechal, a aby sme nasledovali jeho príklad, ktorý je jediným spôsobom, ako prehĺbiť Božie tajomstvo a následne aj tajomstvo života.

Zdá sa nespravodlivé mať počas choroby pozitívneho ducha a prijať svoj osud, ale ... nie je to nemožné