Keď ťa Boh pošle nečakaným smerom

To, čo sa deje v živote, nie je vždy usporiadané alebo predvídateľné. Tu je niekoľko nápadov na nájdenie mieru uprostred zmätku.

Nečakané zvraty
Išiel som po chodníku, ktorý vedie pozdĺž západnej strany Central Parku, dnes ráno, žasol som nad jeho geometriou: šesťuholníkové kamene pod nohami mi ohraničovali parketové tehly a popri nich prechádzal úhľadný kamenný múr. Hneď za stenou ležal samotný park, kde sa na modrej oblohe preplietali jemné konáre holých stromov a z tisových chápadiel sa vynoril nepravidelný hlúčik domácich vrabcov.

Kontrast medzi priamym, usporiadaným, človekom vytvoreným chodníkom a zamotanou, víriacou bujnosťou prírody tesne za jej hranicami ma priviedol k zamysleniu sa nad rozdielmi medzi Božím stvorením a stvorením človeka.

Svet obsahuje nespočetné množstvo príkladov kruhov, ktoré vytvoril Boh: mesiac, pupky, hrozno, kvapky vody a stred kvetov. Ľahko viditeľné sú aj trojuholníky. Sú to mačacie nosy a uši, ihličnany, vrcholy hôr, listy agávy a delta rieky.

Ale čo ten najbežnejší tvar v umelom svete, obdĺžnik? Hľadal som v mozgu prirodzené náprotivky a hoci som si myslel a myslel, že mám len dva: zuby a kryštály soli. To ma prekvapilo. Uprednostňujeme obdĺžniky jednoducho preto, lebo je jednoduchšie plánovať a stavať ich pomocou blokov a úsečiek? Alebo to má niečo spoločné s tým, ako ľudia majú tendenciu predpokladať, že život by mal byť lineárny? Neviem.

Hovorí sa, že Boh píše priamo krivkami. Keď sa pozerám na krásu stromu v zime, keď jeho vetvy, vetvičky a vetvičky siahajú k oblohe v zdanlivo neprehľadnom, ale očividne naplánovanom vzore, viem niečo pochopiť.

Boží plán nie je vždy usporiadaný a predvídateľný tak, ako to chcem. V mojom živote sú zvraty, ktoré nedokážem predvídať ani predvídať. To neznamená, že rozvetvenie v neočakávaných smeroch je nesprávne alebo nesprávne. Znamená to len to, že na každom novom mieste, ktoré som, musím neustále rásť, vzrastať, žiť pre Pána a s ním.