Zamyslite sa dnes nad tým, že Boh vám odpovie, keď je to pre vás najlepšie

Ježiš v sobotu učil v synagóge. A bola tu žena, ktorá bola osemnásť rokov paralyzovaná duchom; bola zohnutá, úplne neschopná stáť vzpriamene. Keď ju Ježiš uvidel, zavolal jej a povedal: „Žena, si oslobodená od svojej slabosti.“ Položil na ňu ruky a ona sa okamžite postavila a oslavovala Boha. Lukáš 13: 10-13

Každý Ježišov zázrak je určite skutkom lásky voči uzdravenej osobe. V tomto príbehu táto žena trpela osemnásť rokov a Ježiš prejavil súcit tým, že ju uzdravil. A aj keď ide priamo o priamy prejav lásky k nej, v príbehu je toho omnoho viac ako poučenia pre nás.

Posolstvo, ktoré môžeme čerpať z tohto príbehu, pochádza zo skutočnosti, že Ježiš uzdravuje z vlastnej iniciatívy. Aj keď sa niektoré zázraky dejú na žiadosť a modlitbu uzdraveného, ​​tento zázrak sa deje jednoducho vďaka Ježišovej dobrote a Jeho súcitu. Táto žena zjavne nehľadala uzdravenie, ale keď ju Ježiš uvidel, jeho srdce sa obrátilo k nej a uzdravilo ju.

Takže je s nami, Ježiš vie, čo potrebujeme, skôr ako sa ho spýtame. Našou povinnosťou je vždy Mu zostať verný a vedieť, že vo svojej vernosti nám dá to, čo potrebujeme, ešte skôr, ako o to požiadame.

Druhá správa pochádza zo skutočnosti, že táto žena „vstala“, akonáhle bola uzdravená. Toto je symbolický obraz toho, čo s nami robí milosť. Keď Boh vstúpi do nášho života, sme schopní takpovediac obstáť. Sme schopní kráčať s novou sebadôverou a dôstojnosťou. Objavujeme, kto sme, a žijeme slobodne v jeho milosti.

Zamyslite sa nad týmito dvoma skutočnosťami dnes. Boh pozná každú vašu potrebu a bude na ne reagovať, keď to bude pre vás najlepšie. Keď vám udelí svoju milosť, umožní vám to žiť v úplnej dôvere ako jeho syn alebo dcéra.

Pane, odovzdávam sa ti a verím v tvoje hojné milosrdenstvo. Verím, že mi dovolíš kráčať po tvojich cestách každý deň môjho života s plnou dôverou. Ježišu, verím v teba.