Zamyslite sa dnes nad tým, či ste dovolili Ježišovi vliať milosti do vášho života

Ježiš chodil z mesta a dediny do mesta, kázal a ohlasoval dobrú správu o Božom kráľovstve. Sprevádzali ho Dvanásti a niektoré ženy uzdravené zo zlých duchov a slabostí ... Lukáš 8: 1–2

Ježiš bol na misii. Jeho úlohou bolo neúnavne kázať mesto za mestom. Nerobil to však sám. Táto pasáž zdôrazňuje, že ho sprevádzali apoštoli a niekoľko žien, ktoré boli ním uzdravené a bolo mu odpustené.

Táto pasáž nám hovorí veľa. Jedna vec, ktorú nám hovorí, je, že keď dovolíme Ježišovi dotknúť sa nášho života, uzdraviť nás, odpustiť nám a premeniť nás, chceme ho nasledovať, kamkoľvek ide.

Túžba nasledovať Ježiša nebola len emotívna. Určite to bolo spojené s emóciami. Bola tam neuveriteľná vďačnosť a následne hlboké emočné puto. Ale spojenie bolo oveľa hlbšie. Bolo to puto vytvorené darom milosti a spásy. Títo Ježišovi nasledovníci zažili vyššiu úroveň slobody od hriechu, než akú zažili predtým. Grace zmenila ich životy a vďaka tomu boli pripravené a ochotné urobiť z Ježiša stredobod ich života a nasledovať ho, kamkoľvek išiel.

Popremýšľajte dnes nad dvoma vecami. Najprv si dovolil Ježišovi, aby vložil do tvojho života hojnosť milosti? Dovolili ste mu dotknúť sa vás, zmeniť vás, odpustiť vám a uzdraviť vás? Ak je to tak, odvďačili ste sa milosti potom tým, že ste sa absolútne rozhodli nasledovať ho? Nasledovanie Ježiša, nech už ide kamkoľvek, nie je len niečo, čo títo apoštoli a sväté ženy už dávno robili. Je to niečo, k čomu sme každý deň povolaní. Zamyslite sa nad týmito dvoma otázkami a zamyslite sa znova, kde vidíte nedostatok.

Pane, prosím, príď mi odpustiť, uzdrav ma a pretvaruj ma. Pomôžte mi poznať vašu šetriacu energiu v mojom živote. Keď dostanem túto milosť, pomôž mi vďačne ti vrátiť všetko, čo som, a nasledovať ťa, kamkoľvek vedieš. Ježišu, verím v teba.