Zamyslite sa dnes nad tým, ako odvážne ste prosiť Boha o odpustenie

Keď Ježiš uvidel svoju vieru, povedal paralyticky: „Odvaha, synu, odpustené sú tvoje hriechy“. Matúš 9: 2b

Tento príbeh končí tým, že Ježiš uzdravuje ochrnutého a hovorí mu, aby „vstal, zobral nosidlá a šiel domov“. Človek to robí len a dav je ohromený.

Stávajú sa tu dva zázraky. Jeden je fyzický a druhý duchovný. Duchovným je, že hriechy tohto človeka sú odpustené. Fyzickým je uzdravenie jeho ochrnutia.

Ktoré z týchto zázrakov sú najdôležitejšie? Čo si myslíte, že človek najviac chcel?

Je ťažké odpovedať na druhú otázku, pretože nepoznáme myšlienky človeka, ale prvá je ľahká. Duchovné uzdravenie, odpustenie hriechov, je zďaleka najdôležitejším z týchto dvoch zázrakov. Je to najvýznamnejšie, pretože má večné následky pre jeho dušu.

Pre väčšinu z nás je ľahké modliť sa k Bohu za veci, ako je fyzické uzdravenie alebo podobne. Možno bude pre nás dosť ľahké požiadať Boha o láskavosť a požehnanie. Ale aké ľahké je pre nás požiadať o odpustenie? Pre mnohých to môže byť ťažšie, pretože si to vyžaduje úvodný akt pokory z našej strany. Najprv musíme uznať, že sme hriešnici, ktorí potrebujú odpustenie.

Uznanie našej potreby odpustenia si vyžaduje odvahu, ale táto odvaha je veľká cnosť a odhaľuje veľkú silu charakteru z našej strany. Prichádzať k Ježišovi, aby hľadal jeho milosrdenstvo a odpustenie v našom živote, je najdôležitejšou modlitbou, za ktorú sa môžeme modliť, a základom všetkých ostatných našich modlitieb.

Zamyslite sa dnes nad tým, ako odvážne žiadate Boha o odpustenie a ako pokorne ste ochotní uznať svoj hriech. Takéto konanie pokory je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžete urobiť.

Pane, daj mi odvahu. Obzvlášť mi daj odvahu pokoriť sa pred vami a spoznať všetok môj hriech. V tomto pokornom uznaní mi pomôžte tiež hľadať vaše každodenné odpustenie v mojom živote. Ježišu, verím v teba.