Zamyslite sa dnes nad svojím prístupom k Božej dobrote

A jeden z nich si uvedomil, že bol uzdravený, a vrátil sa a nahlas oslavoval Boha; a padol Ježišovi k nohám a poďakoval sa mu. Bol to Samaritán. Lukáš 17: 15–16

Tento malomocný je jedným z desiatich, ktoré Ježiš uzdravil počas cestovania v Samárii a Galilei. Bol to cudzinec, nie Žid, a ako jediný sa vrátil k Ježišovi, aby mu poďakoval za uzdravenie.

Všimnite si, že Samaritán urobil dve veci, keď bol uzdravený. Najprv sa „vrátil a nahlas oslavoval Boha“. Toto je zmysluplný opis toho, čo sa stalo. Nevrátil sa len poďakovať, ale jeho vďačnosť bola vyjadrená veľmi vášnivo. Skúste si predstaviť, ako tento malomocný volá a chváli Boha za úprimnú a hlbokú vďačnosť.

Po druhé, tento muž „padol Ježišovi k nohám a poďakoval sa mu“. Opäť to nie je malý čin zo strany tohto Samaritána. Akt pádu k Ježišovým nohám je ďalším znakom jeho intenzívnej vďačnosti. Týmto uzdravením bol nielen nadšený, ale aj hlboko ponížený. Vidno to na skutku pokorného padnutia k Ježišovým nohám, čo ukazuje, že tento malomocný pokorne uznal pred Bohom svoju nehodnosť pre tento skutok uzdravenia. Je to pekné gesto, ktoré uznáva, že vďačnosť nestačí. Namiesto toho je potrebná hlboká vďačnosť. Našou odpoveďou na Božiu dobrotu musí byť vždy hlboká a pokorná vďačnosť.

Zamyslite sa dnes nad svojím prístupom k Božej dobrote. Z desiatich uzdravených prejavil správny prístup iba tento malomocný. Ostatní boli možno vďační, ale nie v takej miere, v akej by mali byť. A ty? Aká hlboká je vaša vďačnosť Bohu? Si si plne vedomý všetkého, čo pre teba Boh každý deň robí? Ak nie, skúste napodobniť tohto malomocného a objavíte rovnakú radosť, akú objavil on.

Pane, modlím sa, aby som ťa každý deň oslovoval s hlbokou a úplnou vďačnosťou. Kiež vidím všetko, čo pre mňa robíte každý deň, a môžem na to úprimne poďakovať. Ježišu, verím v teba.