Zamyslite sa dnes nad hrobovým pokušením, ktorému všetci čelíme, aby sme boli ľahostajní ku Kristovi

Keď sa Ježiš priblížil k Jeruzalemu, uvidel mesto a plakal nad ním slovami: „Keby si len dnes vedel, čo robí pre pokoj, ale teraz je pred tvojimi očami skrytý.“ Lukáš 19: 41–42

Je ťažké presne vedieť, čo Ježiš vedel o budúcnosti obyvateľov Jeruzalema. Ale z tejto pasáže vieme, že Jeho poznanie ho prinútilo plakať od bolesti. Tu je niekoľko vecí na zamyslenie.

Najprv je dôležité vidieť obraz Ježiša, ako plače. Povedať, že Ježiš plakal, znamená, že to nebol len malý smútok alebo sklamanie. Znamená to skôr veľmi hlbokú bolesť, ktorá Ho dohnala k veľmi skutočným slzám. Takže začnite s tým obrazom a nechajte ho preniknúť.

Po druhé, Ježiš plakal nad Jeruzalemom, pretože keď sa priblížil a mal dobrý výhľad na mesto, okamžite si uvedomil, že toľko ľudí Ho a Jeho návštevu odmietne. Prišiel, aby im priniesol dar večnej spásy. Niektorí, žiaľ, ignorovali Ježiša z ľahostajnosti, iní sa na neho zúrili a hľadali jeho smrť.

Po tretie, Ježiš neplakal len nad Jeruzalemom. Plakal tiež nad všetkými ľuďmi, najmä nad ľuďmi svojej budúcej rodiny viery. Plakal najmä pre nedostatok viery, ktorú videl, že toľko ľudí bude mať. Ježiš si túto skutočnosť hlboko uvedomoval a hlboko ho to zarmútilo.

Zamyslite sa dnes nad hrobovým pokušením, ktorému všetci čelíme, aby sme boli ľahostajní ku Kristovi. Je pre nás ľahké mať trochu viery a obrátiť sa k Bohu, keď je to v náš prospech. Ale je tiež veľmi ľahké zostať ľahostajným voči Kristovi, keď sa zdá, že sa v živote darí. Ľahko padneme do pasce myslenia si, že sa mu nemusíme každý deň odovzdávať čo najkompletnejšie. Dnes odstráňte všetku ľahostajnosť voči Kristovi a povedzte mu, že mu chceš slúžiť a Jeho svätou vôľou z celého srdca.

Pane, odstráň prosím z môjho srdca akúkoľvek ľahostajnosť. Keď kričíš za môj hriech, nech ma tie slzy umyjú a očistia, aby som sa mohol k tebe ako k môjmu Božskému Pánovi a Kráľovi úplne zaviazať. Ježišu, verím v teba.