Zamyslite sa dnes nad počúvaním a pozorovaním a nad tým, či sa necháte zapojiť do Ježiša

Keď Ježiš hovoril, žena z davu zvolala a povedala mu: „Blahoslavené lono, ktoré ťa porodilo, a prsia, ktoré si ošetrovala.“ Odpovedal: „Požehnaní sú skôr tí, ktorí počujú Božie slovo a zachovávajú ho.“ Lukáš 11: 27–28

Počuješ Božie slovo? A ak to cítiš, sleduješ to? Ak je to tak, potom sa môžeš považovať za tých, ktorí sú skutočne požehnaní našim Pánom.

Je zaujímavé, že žena, ktorá v tejto pasáži hovorila s Ježišom, si uctila Jeho matku tým, že bola požehnaná, že ho mohla nosiť a kŕmiť. Ale Ježiš si svoju matku ctí v ešte väčšej miere tým, že hovorí, čo robí. Ctí si ju a nazýva ju blahoslavenou, pretože ona, viac ako ktokoľvek iný, počúva Božie slovo a dokonale ho dodržiava.

Počúvanie a robenie sú dve veľmi odlišné veci. Obaja si v duchovnom živote vyžadujú veľa úsilia. Počúvanie Božieho slova nie je v prvom rade len počuteľným sluchom alebo čítaním Biblie. „Počutie“ v tomto prípade znamená, že Boh komunikoval s našimi dušami. Znamená to, že zapájame človeka, samotného Ježiša, a umožňujeme mu, aby nám komunikoval, nech si praje čokoľvek.

Aj keď môže byť ťažké počuť Ježiša hovoriť a zvnútorniť si to, čo hovorí, je ešte ťažšie nechať nás Jeho Slovom zmeniť sa do bodu, keď žijeme to, čo povedal. Tak často môžeme mať veľmi dobré úmysly, ale nepodarí sa nám konať tak, že budeme žiť podľa Božieho slova.

Reflexia, dnes, na počúvaní a pozorovaní. Začnite počúvaním a zamyslite sa nad tým, či sa každý deň zapájate do Ježiša. Odtiaľ sa zamyslite nad tým, či žijete to, o čom viete, že hovoril. Vráťte sa do tohto procesu a zistíte, že aj vy ste skutočne požehnaní!

Pane, počujem ťa, ako so mnou hovoríš. Kiež sa s vami stretnem vo svojej duši a prijmem vaše posvätné Slovo. Kiež tiež použijem toto Slovo vo svojom živote, aby som zakúsil požehnania, ktoré pre mňa máte pripravené. Ježišu, verím v teba.