San Biagio medzi vierou a tradíciou: obžerstvo, slnko v domoch a panettone

autorka Mina del Nunzio

Žil medzi tretím a štvrtým storočím v arménskom Sebaste v Malej Ázii. Bol lekárom a bol menovaný za biskupa v jeho meste. O tomto svätcovi nemáme veľa informácií, odkazujeme však na niektoré epistolárne stopy, z ktorých pôvod pochádza neznámy. bol zajatý Rimanmi a bol zabitý zjavne mu bol sťatý, pretože bol požiadaný, aby sa vzdal katolicizmu.

Hovorí sa, že matka v panike a zúfalstve, pretože jej niekoľkoročný syn sa dusil rybími kosťami, požiadala o pomoc lekárku San Biagiovú, zachránila dieťa s chlebom a bolo to presne na druhý deň svietnik.

3. februára si Cirkev pripomína San Biagio s funkciou spočívajúcou v zapálení dvoch skrížených sviečok pod hrdlom každého veriaceho. San Biagio, v populárnej výnimke, je tiež svätý, ktorý vnáša do domov slnko, to znamená, že v tento deň presne pociťujeme v našom dome ďalší záblesk svetla, ktorý môže mať dva významy: ten, ktorý teraz prešiel zimou a dve, že jar je ešte ďaleko.

Čo však hovoria Milánčania na panettone, ktorý zostal zo Štedrého dňa. Zdá sa, že je to veľmi milánska tradícia, že žena priniesla pred vianocami panettone k mníchovi Desideriovi, aby ho požehnala, ale mních bol tak zaneprázdnený, že na to zabudol. Po Vianociach našiel tortu stále v sakristii a myslel si, že žena sa už po ňu nikdy nevráti, požehnal ju a zjedol.

Ale keď sa 3. februára zjavila žena v domácnosti, aby získala späť panettone, mnísi umŕtvený priznal, že ho dokončil, a tak išiel do sakristie, aby vzal prázdny tanier, a namiesto toho našiel panettone dvakrát väčšie ako to, čo priniesla žena . Zázrak, ktorý sa pripisoval San Biagiu: z tohto dôvodu sa podľa správnej tradície dnes na raňajky zje kúsok zvyšku a požehnaného panettonu, ktorý má ochranu pred chorobami hrdla.