Sant'Antonio Zaccaria, svätý deň 5. júla

(1502 - 5 júl 1539)

Príbeh Sant'Antonio Zaccaria
Zároveň, keď Martin Luther útočil na zneužívanie v cirkvi, už sa v cirkvi pokúšalo o reformu. Anthony Zaccaria bol medzi prvými propagátormi protireformácie. Jej matka sa stala vdovou vo veku 18 rokov a venovala sa duchovnej výchove svojho syna. Vo veku 22 rokov dostal doktorát v medicíne a pri práci medzi chudobnými v rodnej Cremone v Taliansku ho priťahoval náboženský apoštolát. Vzdal sa svojich práv na akékoľvek budúce dedičstvo, pracoval ako katechét a vo veku 26 rokov bol vysvätený za kňaza. Za niekoľko rokov sa volal do Milána a položil základy pre tri náboženské zbory, jednu pre mužov, jednu pre ženy a združenie manželských párov. Ich cieľom bolo reformovať dekadentnú spoločnosť svojej doby, počnúc duchovnými, rehoľníkmi a laikmi.

Silne inšpirovaný svätým Pavlom - jeho zbor sa nazýva Barnabiti, na počesť spoločníka tohto svätca - Anthony kázal s veľkou ráznosťou v kostole a na ulici, vykonával obľúbené misie a nestyděl sa za verejné pokánie.

V piatok o 15:00 povzbudil inovácie, ako je spolupráca laikov v apoštoláte, časté prijímanie, oddanosť štyridsať hodín a zvuk zvonov. Jeho svätosť viedla mnohých k tomu, aby reformovali svoje životy, ale rovnako ako všetci svätí aj mnohých tlačil, aby sa postavili proti nemu. Jej komunita musela dvakrát podstúpiť oficiálne náboženské vyšetrovania a dvakrát bola oslobodená.

Počas mierovej misie ochorel vážne a bol vzatý domov na návštevu k svojej matke. Vo veku 36 rokov zomrel v Cremone.

odraz
Stroskotanie Antonioovej spirituality a Paulineho horlivosť jeho kázania pravdepodobne dnes veľa ľudí „vypnú“. Keď sa niektorí psychiatri sťažujú aj na nedostatok pocitu hriechu, môže nastať čas povedať si, že nie všetko zlo je vysvetlené emočnou poruchou, nevedomými a nevedomými pohonmi, rodičovským vplyvom a tak ďalej. Staré kázne misie „peklo a prekliatie“ ustúpili pozitívnym a povzbudzujúcim biblickým homíliám. Naozaj potrebujeme istotu odpustenia, úľavu od existenčnej úzkosti a budúceho šoku. Stále však potrebujeme prorokov, aby sme vstali a povedali nám: „Ak povieme:„ Sme bez hriechu “, klameme sami seba a pravda nie je v nás.“ (1. list Ján 1: 8).