Ruský vedec v Medžugorí rozpráva svoj príbeh: Toto je riešenie všetkých problémov

Ruský vedec v Medžugorí rozpráva svoj príbeh: Toto je riešenie všetkých problémov

Sergej Grib, fešák v strednom veku, ženatý, má dve deti, žije v Leningrade, kde vyštudoval fyziku so špecializáciou na štúdium atmosférických javov a zemského magnetického poľa. Po tom mimoriadnom mystickom zážitku, ktorý ho priviedol k viere, sa roky zaujíma o náboženské problémy a je členom združenia, ktoré sa zaoberá práve problémami vedy a viery. 25. júna ho vypočul redaktor Sveta Bastina.

Od ateistickej internátnej školy po sen o ikone a stretnutie so staretom, ktorý vyžaruje svetlo a radosť

Q. Ste pravoslávny kresťan a učenec. Navštevovali ste školy, kde všetko hovorí proti Bohu: ako si vysvetľujete svoju vieru a jej rast?

Odpoveď: Áno, pre mňa je to zázrak. Môj otec je profesor, nikdy sa v mojej prítomnosti nemodlil. Nikdy nehovoril proti viere ani proti cirkvi, nikdy sa ničomu nevysmieval, ale ani to neodporúčal.
Keď som mal trinásť rokov, otec ma poslal do školy, ktorú navštevovali len tí, ktorí patrili k vyšším triedam a do ktorej sa vkladala nádej, že budú pokračovať v novej spoločnosti, ktorá sa zrodila z revolúcie v roku 1918. Pre mňa toto obdobie môj život bol veľmi ťažký. Nezmestila som sa. Boli so mnou nejakí mladí ľudia, boli tam moji nadriadení, ale pre mňa boli nemožní. Nebola tam žiadna úcta k ničomu a nikomu, žiadna láska; Našiel som len sebectvo, bolo mi smutno.
A tak mi jednej noci ponúkli sen, ktorý mi nielen pomohol zostať veriacim, ale zdá sa mi, že mi priniesol radosť zo stretnutia s Bohom, ktorý ma núti žiť hlboko v jeho prítomnosti vo svete.

Otázka: Môžete nám povedať niečo o tomto sne?

A. Jasné. Vo sne som videl božskú ikonu. Či bola nažive alebo sa objavila, neviem presne povedať. Potom sa prudko uvoľnilo svetlo, ktoré preniklo hlboko do mojej duše. V tom okamihu som sa cítil zjednotený s ikonou, zjednotený s Máriou. Bol som úplne šťastný a v hlbokom pokoji. Neviem, ako dlho tento sen trval, ale realita toho sna stále trvá. Odvtedy som sa stal niekým iným.
Aj pobyt na internáte bol pre mňa jednoduchší. Radosť, ktorú som cítil, že nikto nemôže pochopiť, dokonca ani ja som si ju nedokázal vysvetliť. Moji rodičia tiež ničomu nerozumeli. Len na mne videli veľkú zmenu.

Otázka: Nenašli ste nikoho, kto by o vás niečo zistil?

A. Áno, bol to „staret“ (duchovný učiteľ). Moji rodičia mali malý majetok blízko kláštora, ktorý našťastie počas toho krutého útoku na kostol nebol zatvorený ani zničený. Cítil som, že ma tam niečo ťahá a tak som vošiel do kostola. Mojim rodičom sa to nepáčilo, ale nezakázali mi to, pretože ak nerozumeli mojej radosti, uvedomili si, že je to hlboká pravda.
A v tom kostole som stretol staret. Myslím, že som s ním neprehodila ani slovo, ale pochopila som, že mi rozumie a že nie je potrebné, aby som mu rozprávala o svojich zážitkoch či radosti. Stačilo mi sedieť vedľa neho a byť šťastný a premýšľať o zážitku toho sna.
Z tohto rehoľníka vychádzalo niečo neopísateľné, niečo, čo ladilo s mojou radosťou a bol som šťastný. Mám dojem, že mi rozumel, veľakrát som s ním hovorila a všetko počúval s rovnakou láskou.

Veda mi pomáha veriť Bez Boha niet života

Otázka: Čo sa stalo s vašou vierou potom? Pomohlo ti neskôr štúdium pochopiť vieru?

Odpoveď: Musím priznať, že poznanie mi pomáha veriť, ani ma nikdy neprinútilo spochybňovať svoju vieru. Vždy ma udivovalo, že profesori môžu povedať, že Boh neexistuje, no ja som nikdy nikoho neodsudzoval, pretože som v srdci nosil tajomstvo svojho sna a vedel som, čo pre mňa znamená. Vždy som bol presvedčený, že veda bez viery je úplne zbytočná, ale keď človek verí, je to veľká pomoc.

Otázka: Keď už hovoríme o Bohu, čo nám môžete povedať?

A. Predtým som si spomenul na svoju skúsenosť s týmto staretom. Pri pohľade do jeho tváre som mal pocit, akoby jeho tvár bola stredom slnka, z ktorého vychádzali lúče, ktoré ma zasiahli. Potom som mal istotu, že kresťanská viera je tou pravou vierou. Náš Boh je pravý Boh. Hlavnou realitou sveta je Boh. Bez Boha nie je nič. Neviem si predstaviť, že by som mohol existovať, myslieť, pracovať bez Boha. Bez Boha nie je život, nie je nič. A toto opakujem znova a znova. Boh je prvý zákon, prvá vec všetkého poznania.

Ako som prišiel do Medžugoria

Pred tromi rokmi som prvýkrát počul o Medžugorí v dome priateľa, profesora biológie a špecialistu na genetiku. Spoločne sme si pozreli film o Medžugorí vo francúzštine. Nasledovala dlhá diskusia medzi nami. Priateľ vtedy študoval teológiu; po ukončení štúdia som prijal cirkevný stav „aby som pomohol ľuďom priblížiť sa k Bohu“. Teraz je šťastný.
Nedávno som sa cestou do Viedne chcel stretnúť s kartou. Franz Koenig, bývalý rakúsky primáš. A bol to kardinál, ktorý ma presvedčil, aby som prišiel do Medžugoria. „Ale ja som ortodoxný kresťan,“ namietal som. A on: „Prosím, choďte do Medžugoria! Nájdete tu jedinečnú príležitosť vidieť a zažiť veľmi zaujímavé fakty.“ A som tu.

Otázka: Dnes je to 8. výročie. Aký je váš dojem?

A. Skvelé! Ale ešte o tom budem musieť veľa premýšľať. Zatiaľ však môžem povedať: Zdá sa mi, že tu je odpoveď a riešenie na všetky otázky sveta a ľudí. Cítim sa trochu osamelo, pretože som tu dnes asi jediný Rus. Ale hneď ako sa vrátim, porozprávam sa s mnohými svojimi priateľmi. Pôjdem k Alexejovi, patriarchovi Moskvy. Pokúsim sa napísať o tomto fenoméne. Myslím si, že je ľahké hovoriť s Rusmi o mieri. Náš ľud túži po pokoji, duša nášho ľudu túži po božskom a vie ho objaviť. Tieto udalosti sú veľkou pomocou pre všetkých, ktorí hľadajú Boha.

Otázka: Chcete ešte niečo povedať?

A. Hovorím ako človek a ako vedec. Prvou pravdou môjho života je, že Boh je skutočný viac ako čokoľvek iné na svete. On je zdrojom všetkého a všetkých. Som presvedčený, že nikto nemôže žiť bez Neho. To je dôvod, prečo neexistujú žiadni ateisti. Boh nám dáva takú radosť, ktorá sa nedá porovnať s ničím na svete.
Preto by som chcel vyzvať všetkých čitateľov: nenechajte sa spútať ničím na svete a nikdy sa neodpútajte od Boha! Nepodľahnite pokušeniu alkoholu, drog, sexu, materializmu. Odolajte týmto pokušeniam. Je to pohodlné. Vyzývam všetkých, aby spoločne pracovali a modlili sa za pokoj.

Zdroj: Echo Medžugoria č. 67 – Preložila sr. Margherita Makarovi, zo Sveta Batina sept.okt.1989