Evanjelium z 27. decembra 2018

Prvý list apoštola svätého Jána 1,1-4.
Drahí, čo bolo od začiatku, čo sme počuli, čo sme videli očami, čo sme uvažovali a čoho sa naše ruky dotkli, to znamená Slovo života
(pretože život sa stal viditeľným, videli sme ho a svedčíme o ňom a oznamujeme večný život, ktorý bol s Otcom a zviditeľnil sa nám),
to, čo sme videli a počuli, vám to tiež oznamujeme, aby ste aj vy mohli byť v spojení s nami. Naše spoločenstvo je s Otcom a jeho Synom Ježišom Kristom.
Píšeme vám tieto veci, aby naša radosť bola dokonalá.

Salmi 97(96),1-2.5-6.11-12.
Pán vládne, raduje sa zo zeme,
všetky ostrovy sa radujú.
Obklopujú ho mraky a tma
spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu.

Hory sa topia ako vosk pred Pánom,
pred Pánom celej zeme.
Nebesia ohlasujú jeho spravodlivosť
a všetci ľudia uvažovali o jeho sláve.

Svetlo povstalo pre spravodlivých,
radosť pre vzpriamených v srdci.
Radujte sa, spravodliví, v Pánovi,
vzdaj vďaka jeho svätému menu.

Z evanjelia Ježiša Krista podľa Jána 20,2-8.
V deň po sobote Mária Magdala bežala a šla k Šimonovi Petrovi a druhému učeníkovi, tomu, ktorého miloval Ježiš, a povedala im: „Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam ho umiestnili!“.
Potom Šimon Peter vyšiel s druhým učeníkom a išli k hrobu.
Obaja bežali spolu, ale druhý učeník bežal rýchlejšie ako Peter a prišiel prvý k hrobu.
Pri zohnutí sa zbadal obväzy na zemi, ale nevstúpil.
Medzitým za ním prišiel aj Simon Peter, vstúpil do hrobky a uvidel obväzy na zemi,
a plášť, ktorý bol položený na jeho hlavu, nie na zem s obväzmi, ale zložený na samostatnom mieste.
Potom vstúpil aj druhý učeník, ktorý prišiel ako prvý k hrobu, a videl a uveril.