Vicka z Medžugoria „Panna Mária je s nami vždy v ťažkostiach“

Janko: Opýtam sa vás na niečo konkrétne a ak chcete, môžete mi odpovedať.
Vicka: Dobre.
Janko: Všetci poznáme utrpenie a problémy, ktoré ste zažili na začiatku, jednotlivo aj v skupinách, o tom, čo sa vám stalo. Pýtam sa vás teraz: ste zmätení alebo ste takí zmätení, že ste si želali, aby sa nič nestalo?
Vicka: Nie, nie. Toto nikdy!
Janko: Naozaj nikdy?
Vicka: Nikdy. Panna Mária bola vždy blízko mne; Mal som to vo svojom srdci a vedel som, že vyhrá. Absolútne som nemyslel na ťažkosti počas zjavení; v skutočnosti nemôžem myslieť na nič iné.
Janko: Dobre, počas zjavení. Ale potom?
Vicka: Ani neskôr. Niekedy sa mi stalo, že ma mohli uväzniť. Ale Panna Mária mi pevne verila, že aj tam bude so mnou. A kto by mi mohol niečo urobiť?
Janko: Od jedného z vašich spoločníkov som počula, že nastali chvíle, keď by sa radšej nezúčastnila týchto faktov. Po pravde mi však okamžite povedal: „Keď prišiel čas na stretnutie s Madonnou, neexistovala žiadna sila, ktorá by mi mohla zabrániť v tom, aby som išla na stretnutie s ňou“.
Vicka: Možno. Hovoril som len pre seba; Aj tak viem o kom to hovoríš. Čo chcete, veľa hláv a veľa názorov. Vaša chudobná žena toľko trpela; predovšetkým.
Janko: Takže hovoríte, že vás neodradilo.
Vicka: Nie, každý deň sme boli pevnejší a odvážnejší.
Janko: Musím ti veriť.
Vicka: Prečo nie? Ak máte čo povedať, povedzte to a nebojte sa.
Janko: Nebojím sa ničoho. Som rád, že to išlo takto. Vicka, vedel som však, že od prvého stretnutia ste mali bolestivé a ťažké chvíle. Pamätáte si niektorý z týchto momentov?
Vicka: Bolo ich veľa; nie je možné ich uviesť. Viete si to predstaviť; po tom všetkom som ti o tom už povedal. Hodinu teraz nás volala druhá. Vysmievali sa nám, vyhrážali sa nám. Čo chceš, aby som ti povedal? Bolo to strašné. Keby nás Panna Mária nepodporila, neviem, čo by sa stalo. Vďaka Bohu a Panne Márii sme vydržali všetko.