Vicka z Medžugoria: otázky položené Panne Márii

Janko: Vicka, všetci vieme, že vy vizionári ste si od začiatku dovolili klásť Panne Márii otázky. A robíte v tom dodnes. Pamätáte si, na čo ste sa jej najčastejšie pýtali?
Vicka: Ale pýtali sme sa jej na všetko, na všetko, čo ma napadlo. A potom to, čo ostatní navrhli, sme sa jej spýtali.
Janko: Vysvetlite sa presnejšie.
Vicka: Už sme povedali, že na začiatku sme sa pýtali, kto to je, čo chce od nás vizionárov a od ľudí. Kto si však mohol pamätať všetko?
Janko: Dobre, Vicka, ale neopustím ťa tak ľahko.
Vicka: Som presvedčený. Potom mi položte otázky a ak na ne môžem odpovedať.
Janko: Viem, že vidiaci neboli vždy spolu. Kto v Sarajeve, kto vo Visoko a kto ešte v Mostare. Kto pozná všetky miesta, ktoré ste navštívili! Je tiež zrejmé, že ste sa nepýtali na to isté, čo Panna Mária. Takže od tejto chvíle sa odpovede, ktoré od vás žiadam, týkajú iba vás.
Vicka: Aj keď sme spolu, nepýtame sa na to isté. Každý si kladie otázky podľa svojich domácich úloh. Už som vám povedal, aby ste sa ma pýtali iba to, čo sa ma týka; čo môžem a čo ti môžem povedať, hovorím ti.
Janko: Dobre. Nemôžete odpovedať na všetko.
Vicka: Áno, všetci to vieme. Koľkokrát ste mi položili otázky týkajúce sa Madonny, ale chceli ste, aby sme to vedeli iba my. Ako keby ste si nepamätali!
Janko: Dobre, Vicka. To je mi jasné. Začnime teda.
Vicka: Len do toho a hovor; Už som povedal.
Janko: Najprv mi to povedz. Na začiatku ste sa často pýtali, či by vám Panna Mária nechala znamenie svojej prítomnosti v Medžugorí.
Vicka: Áno, ty to dobre vieš. Do toho.
Janko: Odpovedala na to Panna Mária okamžite?
Vicka: Nie. Určite to vieš aj ty, ale aj tak odpoviem. Keď sme sa jej spýtali, najskôr jednoducho zmizla alebo začala spievať.
Janko: A opýtali ste sa ho znova?
Vicka: Áno, len sme o to nežiadali. Koľko otázok sme jej položili! Každý navrhol niečo požiadať.
Janko: V skutočnosti nie všetci!
Vicka: Nie všetci. Požiadali ste už niečo?
Janko: Áno, musím to uznať.
Vicka: No, vidíte! Keď to ľudia začali robiť, navrhli mnohé otázky: niečo pre nich osobne, niečo pre ich blízkych; zvlášť pre chorých.
Janko: Raz ste mi povedali, že Panna Mária vám povedala, aby ste sa jej na všetko nepýtali.
Vicka: Nie len raz, ale mnohokrát. Raz mi to povedal aj osobne.
Janko: A ty si jej položila ďalšie otázky?
Vicka: Každý vie: áno, že sme pokračovali.
Janko: Ale Madonna sa tým nedráždila?
Vicka: Vôbec nie! Panna Mária nevie dráždiť! Už som povedal.
Janko: Určite tu museli byť nejaké podivné alebo nie veľmi vážne otázky.
Vicka: Jasné. Boli ich všelijaké.
Janko: A odpovedala vám Panna Mária?
Vicka: Už som ti povedala nie. Predstieral, že to nepočuje. Niekedy sa začal modliť alebo spievať.
Janko: A takto si pokračoval?
Vicka: Áno, áno. Až na to, že jej vysvetľoval svoj život, nikto jej nemohol klásť žiadne otázky.
Janko: Zastavila ťa?
Vicka: Áno, povedala nám to. Ale nebol ani čas na otázky: hneď ako dorazil, pozdravil nás a začal rozprávať. Nemôžete ju prerušiť pri kladení otázok! A len čo skončil, stále sa modlil, potom nás pozdravil a odišiel. Kedy by ste jej teda mohli položiť otázky?
Janko: Možno to bolo pre teba dobré. Myslím, že tieto otázky vás už unavili.
Vicka: Áno, však? Najprv vás ľudia po celý deň unavujú otázkami: poďte, opýtajte sa jej na to, opýtajte sa jej na to ... Potom po zjavení: opýtali ste sa jej? čo ti odpovedal? a tak ďalej. Nikdy sa to neskončilo. A vy si ani nemôžete všetko pamätať. Sto zmätkov: sú takí, ktorí vám napíšu veľké písmeno, a vnútri je iba jedna otázka ... Najmä keď je to písané azbukou [znak, ktorý sa číta ťažšie, najmä ak je napísaný rukou], alebo nečitateľným rukopisom. Je to ťažké.
Janko: Dostali ste cyriliku?
Vicka: Ale ako nie! A s hrozným rukopisom. V každom prípade, ak ich dokážem prečítať, požiadal som Madonu o tú pred zvyškom.
Janko: Dobre, Vicka. A tak to pokračovalo dodnes.
Vicka: Už som ti to hovorila. Keď Panna Mária hovorila s jedným z nás o svojich. život, potom sa jej nemohol nič spýtať.
Janko: Už to viem. Ale zaujímalo by ma, či existuje niekto, kto vás chce pomocou pár otázok vyskúšať alebo prinútiť, aby ste sa dostali do pasce.
Vicka: Ako keby sa to stalo iba raz! Panna Mária nám niekedy označila niektorých ľudí menami a povedala nám, aby sme im nevenovali pozornosť alebo jednoducho nič neodpovedali. Môj otec, keby sme tak neurobili, kto vie, kde by sme skončili! Stále sme chlapci; a potom malé vzdelané a neskúsené deti. Nechcel by som sa však už tejto téme zastaviť.
Janko: Dobre. A ďakujem tiež za to, čo ste už povedali. Radšej mi povedzte, ako si myslíte: dokedy budete môcť klásť Panne Márii otázky?
Vicka: Pokiaľ nám to dovolí.
Janko: Dobre. Ešte raz ďakujem.