Vicka z Medžugoria: Poviem vám modlitbu, ktorú nás požiadala Panna Mária, aby sme ju recitovali

Janko: Vicka, vždy, keď hovoríme o udalostiach v Medžugorí, pýtame sa sami seba: čo títo mladí ľudia, vizionári, urobili spolu s Pannou Máriou? Alebo: Čo robia teraz? Všeobecne sa odpovedá, že chlapci sa modlili, spievali a že požiadali Madonu o niečo; možno príliš veľa vecí. K otázke: aké modlitby povedali? Zvyčajne sa hovorí, že ste prednesli sedem našich Otcov, Zdravas Mária a Sláva Otcovi; potom neskôr aj Krédo.
Vicka: Dobre. Ale čo je na tom zlé?
Janko: Existujú prinajmenšom podľa niektorých nejasné veci. Naozaj chcem, aby sa čo najviac objasnilo, čo nie je jasné.
Vicka: Dobre. Začnite sa pýtať na otázky a ja odpoviem na to, čo viem.
Janko: Najskôr by som sa vás chcel opýtať: kedy ste začali recitovať sedem našich Otcov pred Pannou Máriou a spolu s Pannou Máriou?
Vicka: To si sa ma pýtala aj v minulosti. V podstate vám odpoviem takto: nikto nikdy nebude vedieť presne, kedy sme začali.
Janko: Niekto niekde povedal, a dokonca aj napísal, že ste ich recitovali, že vám ich Panna Mária odporučila, hneď prvý deň, keď s vami hovorila, to znamená 25. júna.
Vicka: Určite nie. To bolo naše prvé skutočné stretnutie s Madonnou. My, z emócií a strachu, sme ani nevedeli, kde sú naše hlavy. Okrem premýšľania o modlitbách!
Janko: Povedal si aj napriek tomu nejaké modlitby?
Vicka: Samozrejme sme sa modlili. Prednášali sme Otcovi, Zdravaslavú Máriu a slávu. Nepoznali sme ani iné modlitby. Koľkokrát sme však tieto modlitby opakovali, nikto nevie.
Janko: A možno to nikdy nebudete vedieť?
Vicka: Určite nie; nikto to nebude vedieť, okrem Madony.
Janko: Dobre, Vicka. Často sme sa pokúsili uhádnuť, kto vám povedal, aby ste sa práve takto modlili. Všeobecne sa hovorí, že to bola Mirjanina babička, ktorá navrhla, aby ste sa takto modlili.
Vicka: Možno, ale nie je to úplne isté. Spýtali sme sa našich žien, ako by sa mohli modliť, keď prišla Panna Mária. Takmer všetci odpovedali, že by bolo dobré povedať sedem našich Otcov. Niektorí navrhli ruženec Madony, ale uprostred zmätku, ktorý bol v Podbrde, by sme sa nepodarilo. Spravidla sa to stalo takto: začali sme sa modliť, zjavila sa Panna Mária a potom sme sa presunuli k dialógu, k otázkam. S istotou viem, že pred príchodom Panny Márie sme občas prednášali všetkých sedem našich Otcov.
Janko: Takže čo?
Vicka: Potom sme sa modlili, kým sa neobjavila Panna Mária. Nebolo to také ľahké. Panna Mária nás tiež podrobila skúške. Trvalo dlho, kým sa všetko vypracovalo.
Janko: Avšak, Vicka, takmer vždy počujeme ľudí hovoriť, že Panna Mária vám odporučila recitovať sedem našich Otcov.
Vicka: Samozrejme, že nám to povedal, ale neskôr.
Janko: Kedy neskôr?
Vicka: Nepamätám sa presne. Možno po 5-6 dňoch to môže byť ešte dlhšie, ja neviem. Ale je to skutočne také dôležité?
Janko: Odporučil ich iba vám, vizionárom alebo všetkým?
Vicka: Aj ľuďom. V skutočnosti viac pre ľudí ako pre nás.
Janko: Panna Mária, hovorili ste prečo a na aký úmysel ich recitovať?
Vicka: Áno, áno. Najmä pre chorých a pre svetový mier. Nie je to tak, že presne špecifikovalo jednotlivé zámery.
Janko: Takže ste pokračovali?
Vicka: Áno. Keď sme išli do kostola, pravidelne sme recitovali sedem našich Otcov.
Janko: Kedy si tam začal?
Vicka: Nepamätám si presne, ale zdá sa mi to desať dní po prvom vystúpení. Stretli sme sa s Madonnou v Podbrde; potom sme išli do kostola a recitovali tých sedem, nášho Otca.
Janko: Vicka, dobre si si to pamätal. Keď som počúval nahranú pásku, skontroloval som, keď ste prvýkrát recitovali sedem nášho Otca v kostole po svätej omši; k tomu došlo 2. júla 1981. Nemodli sa to takto každý deň; v skutočnosti je na kazete z 10. júla jasne zaznamenané, ako kňaz na konci omše varoval ľudí, že ste tam neboli vy vizionári a že by ste dokonca neprišli. Myslím si, že toho dňa si zostal skrytý v fare, pretože dobre vieš.
Vicka: Pamätám si to. V tom čase sme mali zjavenie v dome farára.
Janko: Dobre. Teraz sa trochu vráťme.
Vicka: Dobre, ak je to potrebné. Teraz mám povinnosť počúvať.
Janko: Teraz by sa malo vyjasniť niečo, čo nie je také jednoduché.
Vicka: Prečo sa bojíš? Nemôžeme všetko objasniť. Nie sme pred súdom, ktorý je potrebné objasniť.
Janko: Aspoň skúsme. Obviňuje vás, že ste dali rôzne odpovede týkajúce sa siedmich Nášho Otca.
Vicka: Aké odpovede?
Janko: Neviem. Hovorí sa, že pri tej istej otázke (ktorá vám navrhla túto modlitbu) jeden z vás povedal, že to bola babička, ktorá vám navrhla sedem našich Otcov; iný povedal, že toto je vo vašej časti starý zvyk; tretina povedala, že to bola Panna Mária, ktorá vám odporučila modliť sa takto.
Vicka: Dobre, ale aký je problém?
Janko: Ktorá z troch odpovedí je skutočná?
Vicka: Ale všetky tri sú pravdivé!
Janko: Ako je to možné?
Vicka: Je to veľmi jednoduché. Áno, je pravda, že ženy - skutočne babička - navrhli, aby sme recitovali sedem našich Otcov. Rovnako je pravda, že v našich častiach, najmä v zime, je spolu uvedených sedem Otcov náš. Je tiež pravda, že Panna Mária túto modlitbu odporučila nám aj ľuďom. Až na to, že Panna Mária k tomu pridala vyznanie. Čo môže byť v tomto nepravdivé alebo zvláštne? Verím, že moja babička ešte pred zjaveniami recitovala sedem Otcov.
Janko: Ale na tri, tri rôzne veci ste odpovedali!
Vicka: Je to veľmi jednoduché: všetci hovorili o pravde, ktorú poznali, aj keď nikto nepovedal úplnú pravdu. Vincentský kňaz mi to veľmi dobre vysvetlil; odvtedy bolo všetko jasné.
Janko: Dobre, Vicka; Verím, že je to tak. Nevidím tu ani problém. Toto je naša starodávna modlitba; dokonca aj v mojej rodine sa ľudia takto modlili. Je to normálna modlitba, tiež spojená s biblickým číslom sedem [index plnosti, dokonalosti].
Vicka: Neviem nič o tomto biblickom význame. Viem len, že toto je jedna z našich modlitieb, ktorú Panna Mária prijala a tiež odporučila.
Janko: Dobre, s tým. Zaujíma ma ešte jedna vec.
Vicka: Viem, že nikdy nie je ľahké vyjsť s tebou na koniec. Uvidíme, čo ešte chcete.
Janko: Pokúsim sa byť krátky. Ja aj iní sa zaujímame o to, prečo ste najskôr neprišli navštíviť celú večernú omšu.
Vicka: Čo je divné? Nikto nás nepozval, aby sme to urobili, a práve v tú hodinu sa objavila Madona, hore v Podbrde a neskôr dole v dedine. V nedeľu sme išli na omšu; v iné dni, keď sme mali čas.
Janko: Vicka, omša je niečo sväté, nebeské; je to najväčšia vec, ktorá sa môže stať v celom vesmíre.
Vicka: Ja tiež viem. Počula som to stokrát v kostole. Ale ako vidíte, nechováme sa dôsledne. Panna Mária nám o tom tiež povedala. Pamätám si, že raz povedal jednému z nás, že je lepšie ísť na svätú omšu, ako ju dôstojne počúvať.
Janko: Nikdy vás Panna Mária nepozvala na omšu?
Vicka: Na začiatku nie. Keby nás pozval, šli by sme. Áno neskôr. Niekedy nám dokonca povedal, aby sme si poponáhľali, aby sme neskoro prišli ku Svätej omši. Panna Mária vie, čo robí.
Janko: Odkedy pravidelne chodíte na večernú omšu?
Vicka: Odkedy sa nám Madona zjavuje v kostole.
Janko: Odkedy to je?
Vicka: Asi v polovici januára 1982. Zdá sa mi to.
Janko: Máte pravdu: bolo to tak