Vicka z Medžugoria: Poviem vám o zázrakoch Panny Márie

Janko: Vicka, nezdá sa ti čudné, že sa ťa tak málo pýtal na zázraky Medžugoria?
Vicka: Naozaj. Skoro som na teba myslel zle.
Janko: Otvorene mi povedz, čo si si myslel.
Vicka: Nie. Za to sa hanbím.
Janko: Ale hovor to slobodne! Vieš, čo mi vždy hovoríš: "Neboj sa!"
Vicka: Myslel som, že týmto veciam vôbec neveríš.
Janko: Dobre, Vicka. Neboj sa; ale ty si to nehádal. Tu vám hneď ukážem. Ja sám som bol očitým svedkom náhleho uzdravenia, ktoré sa uskutočnilo pri príležitosti stretnutia charizmatikov v Kanade, keď sa verejne modlili za uzdravenie po svätej omši (skupina viedla známa P. Tardif). Veľmi dobre viete, aké veľmi bolo všetko v pohybe. Opustením sakristie som po rebríku takmer šliapal po žene, ktorá plakala a radovala sa. Pred chvíľou ju Pán zázračne vyliečil zo závažnej choroby, ktorú roky liečila v nemocniciach v Mostare a Záhrebe. Urobil tiež kúpeľné procedúry. Vicka, nudíš sa?
Vicka: Preboha, choď do toho!
Janko: Žena už roky trpí „roztrúsenou sklerózou“, ale predovšetkým trpí nedostatkom rovnováhy natoľko, že sa nedokázala postaviť na vlastnú päsť. Ešte toho večera ju jej manžel niesol takmer podľa váhy. Pretože sa kvôli veľkému davu nemohli dostať do kostola, zostali vonku pred sakristickými dverami. A zatiaľ čo kňaz, ktorý viedol modlitbu, oznámil: „Cítim, že Pán v súčasnosti uzdravuje ženu trpiacu roztrúsenej skleróze“, spomínaná dáma sa v tom okamihu cítila ako elektrický šok v jej tele. Zároveň sa cítila schopná stáť sama. Okamžite mi to povedala. Po schodoch som si uvedomil, že sa niekomu niečo stalo. Hneď ako ma videla, bežala ku mne pani a opakovala plač: „Fra Janko mio, som uzdravený!“ O chvíľu neskôr išla sama k autu, ktoré bolo viac ako sto metrov. Ako vidíte, Vicka, tieto chvíle som osobne prežil aj v Medžugorí! Len som išiel trochu a pravdepodobne som sa nudil.
Vicka: Prosím! Bolo to veľmi zaujímavé. Naozaj.
Janko: Chcem to len pridať: túto ženu poznám už od detstva. Pred mnohými rokmi som ju pripravil na potvrdenie a prvé prijímanie. Neskôr som ju videl, dokonca aj po uzdravení. O niekoľko dní som sa s ňou stretol, keď som bol sám, bez akejkoľvek pomoci, išla hore do Podbrda, na miesto prvých zjavení, aby poďakovala Bohu a Panne Márii za všetko, čo jej urobili. Pred niekoľkými dňami som ju tiež videl vo farskom kostole, ktorý sa pohyboval rovnako rýchlo ako ostatní. Teraz mi povedz, Vicka, či som ťa naozaj trápil.
Vicka: Už som ti povedala, že to bolo veľmi zaujímavé!
Janko: Chcem vyjadriť svoje osobné presvedčenie o uzdraveniach a zázrakoch.
Vicka: Páči sa mi, takže sa nemusím baviť.
Janko: Dobre. Aj keď toho viem dosť, pokiaľ ide o fyzické uzdravenie, radšej držím hubu. Je to tiež preto, že mnohokrát to, čo nebolo jasnejšie vysvetlené, sa nazýva zázrak. Chcem vám to tiež povedať: pre mňa najväčším zázrakom je, keď je hriešnik obrátený, keď sa za okamih zmení, natoľko, že sa od tohto okamihu stáva ateistom, Božím priateľom a je pripravený na toto priateľstvo s Bohom niesť všetko skúšky a všetky pohŕdanie tými, s ktorými vedel vojnu proti Bohu až deň predtým. Vicka, malomocenstvo duše sa ťažšie lieči ako maľovanie tela. A ja som svedkom týchto uzdravení. Ospravedlňte ma teraz, keď som hovoril ako „profesor“. Podľa môjho názoru telesné uzdravenia slúžili na uzdravenie duše.
Vicka: Teraz by som ti mohla povedať niečo, o čom som si mnohokrát myslela.
Janko: Povedzte mi, prosím.
Vicka: Pre teba to možno nebude jedno, ale pre mňa to bude.
Janko: No tak, povedz. O čom to je?
Vicka: Ide o konverziu intelektuála. Podivný muž! Na našom stretnutí so mnou hovoril dvakrát alebo trikrát o sebe. Kombinoval všetky farby. Niečo mi to prinieslo a rozprávali sme sa. Dlhá, dlhá. Dalo by sa povedať, že v nič neverí; na druhej strane sa to zdá. Už som nevedel, čo s ním, ale nechcel ma opustiť. Modlila som sa za neho a odporučila som mu, aby šiel za nejakým kňazom. Povedal som mu: „Vyskúšajte to. Kto vie. "
Janko: Pravdepodobne ti nevenoval pozornosť.
Vicka: Nie. Ale keď som prišiel do kostola večer, zatiaľ čo sa ľudia vyznali vonku, videl som ho: kľačal priamo pred vami. Pomyslel som si: práve ste sa stali, kam ste museli ísť!
Janko: A čo potom?
Vicka: Išiel som ďalej a znova som sa za neho modlil.
Janko: Skončilo to takto?
Vicka: Vôbec nie! Po troch alebo štyroch mesiacoch sa vrátil do môjho domu a spontánne mi povedal, že sa stal ďalším mužom, skutočným veriacim. Bol to pre mňa skutočný zázrak. Aký dobrý a silný Boh je!
Janko: Tu vidíte, ako Boh robí všetko a lieči. Som veľmi rád, že ste mi to povedali. Pri týchto udalostiach je veľká radosť. Každý z nás kňazov, ktorého sa tu často priznávame, prežíva tieto skúsenosti nielen raz, ale aj mnohokrát. To bol aj prípad Ježišovej doby, ktorý často spájal uzdravenie tela s dušou. Mnohokrát, keď niekoho uzdravil, dodal: „Už viac nehreď a hriech.“ Je to ten istý Ježiš, ktorý uzdravuje aj dnes.
Vicka: Dobre. Vedel som, že sa s tým dostaneš preč.
Janko: Ale z čoho?
Vicka: Z mojej pochybnosti, že si neveril v uzdravenie.
Janko: Bolo to veľmi ľahké, pretože ste nemali dôvod mať pochybnosti. Ak to tiež chcete vedieť, počas vyznaní som počul toľko fyzických uzdravení! Radil som všetkým, aby priniesli dokumenty a chodili do farského úradu, aby varovali pred uzdravením ako prejav poďakovania dobrému Bohu a Panne Márii. Toto je fajn. Ale je tu ešte jedna vec, ktorá ma zaujíma.
Vicka: Čo je to?
Janko: Keby Panna Mária vopred povedala, že niekto bude uzdravený.
Vicka: Pokiaľ viem, nikto to nepovedal. Vždy odporúča pevnú vieru, modlitbu a postenie. Potom to, čo Boh dá.
Janko: A bez týchto vecí? V - Nič!
Janko: Dobre, Vicka. Zdá sa mi však zvláštne, čo sa stalo s malým Daniele Setkom. V tomto prípade niektorí z vás na začiatku povedali, že sa uzdraví bez toho, aby hovoril o týchto podmienkach. Hovorím vám podľa toho, čo som počul od magnetofónu.
Vicka: Ale uprostred toho chaosu, kto mohol myslieť na všetko zakaždým? Ten, kto hovoril, dobre vedel, že Panna Mária povedala Danielovým rodičom, že musia mať živú vieru, modlitbu a pôst. Až na to, že nehovoril nahlas všetko; dá sa to vysvetliť iba týmto spôsobom.
Janko: Dobre. Dúfajme, že to tak bude. Ale keď ste mi povedali, teraz sa mi zdá, že Panna Mária povedala, že uzdraví mladého muža a že nemá žiadne podmienky.
Vicka: Kto som ti o tom potom hovoril? Teraz si nepamätám.
Janko: Povedal si mi o mladom mužovi, ktorý nemá ľavú nohu.
Vicka: A čo som ti povedal?
Janko: Panna Mária ho uzdraví bez akýchkoľvek podmienok po zasľúbenom znamení.
Vicka: Keby som ti to povedala, povedala som ti pravdu. Panna Mária povedala, že v tom okamihu sa mnohí zotavia a s týmto mladým človekom sa správala určitým spôsobom.
Janko: Čo tým myslíš?
Vicka: Takmer každý deň prišiel k zjaveniam Madony a Madona preukázala, že ho obzvlášť miluje.
Janko: Ako to vieš?
Vicka: Tu je návod. Pri jednej príležitosti, tesne pred Vianocami v prvom roku, nám ukázala svoju chorú nohu. Odstránil umelú plastovú časť z jeho nohy a namiesto toho nám ukázal zdravú nohu.
Janko: Prečo toto?
Vicka: Neviem. Je možné, že Panna Mária znamenala, že sa uzdraví.
Janko: Ale v tej chvíli niečo cítil?
Vicka: Potom nám povedal, že sa mu zdá, že sa ho niekto dotýka na hlave. Niečo také.
Janko: Dobre. Ale Panna Mária nepovedala, že sa uzdraví!
Vicka: Choď pomaly; Ešte som neskončil. O dva alebo tri dni neskôr prišli k nám mladí ľudia. Hrali sme a spievali; medzi nimi bol aj ten chlapec.
Janko: A čo potom?
Vicka: Po chvíli sa nám Madona zjavila skôr ako obvykle. Vedľa nej bol ten chlapec, všetko zabalené vo svetle. Nevedel, ale hneď nám povedal, že počas zjavenia cítil niečo ako elektrický prúd prechádzajúci jeho nohou.
Janko: Cez ktorú nohu?
Vicka: chorý.
Janko: A čo potom?
Vicka: Povedala som ti, čo som vedela.
Janko: Ale vy ste mi nepovedali, či sa noha uzdraví alebo nie!
Vicka: Panna Mária povedala áno, ale neskôr.
Janko: Kedy?
Vicka: Keď nám dá svoje znamenie, uzdraví sa úplne. Toto nám povedal v polovici roku 1982.
Janko: Komu to povedal: vám alebo jemu?
Vicka: Pre nás. A oznámili sme mu to.
Janko: A veril ti?
Vicka: Samozrejme, že nie! Veril tomu už predtým, keď nám to ukázala Panna Mária.
Janko: Pamätáš si, keď to sľúbila Panna Mária?
Vicka: Nie, ale môžete sa ho spýtať; určite vie.
Janko: V poriadku, Vicka; ale teraz to nebudem hľadať.
Vicka: Bolo by ľahké ho nájsť; každý večer navštevuje omšu a vytvára spoločenstvo.
Janko: Dobre. Ale stále tomu verí?
Vicka: Určite tomu verí! Teraz je jedným z našich; to tiež vieš.
Janko: Áno, viem, je to v poriadku. Čas ukáže. Môžete mi povedať, či Panna Mária povedala o niekom vopred, či bude uzdravená?
Vicka: Spravidla tieto veci nehovorí. Nepamätám sa presne, ale viem, že kedysi povedal pre chorú osobu, že čoskoro zomrie.
Janko: Podľa vášho názoru a podľa Panny Márie, je na uzdravenie potrebná pevná viera, pôst, modlitba a iné dobré skutky?
Vicka: A potom to, čo Boh dá. Neexistuje žiadny iný spôsob.
Janko: Od koho žiada Panna Mária tieto veci: od chorých alebo od ostatných?
Vicka: Najskôr od chorého; a potom členmi rodiny.
Janko: Čo ak je chorý taký vážny, že sa nemôže ani modliť?
Vicka: Môže a musí aspoň veriť; medzitým sa členovia rodiny musia modliť a čo najrýchlejšie. Tak hovorí Panna Mária a tak to je aj môj otec. Ale teraz ma zaujíma niečo iné.
Janko: Počúvajme to.
Vicka: Môžeš mi povedať, hoci to nie je dôležité, koľko uzdravení bolo doteraz známych v Medžugorí?
Janko: Určite to neviem. Až pred niekoľkými mesiacmi ich bolo viac ako 220. Pre túto chvíľu vám to len hovorím. Možno pri inej príležitosti vám o tom poviem viac. Určite stále existujú niektoré, ktoré neboli hlásené.
Vicka: Samozrejme. Nie je dôležité ich oznamovať. Boh a Panna Mária vedia, čo robia.
Janko: Vicka, je teraz moja viera v uzdravenie jasnejšia?
Vicka: Áno, poďme ďalej.